Dokedy sa má slovenská vlajka submisívne “krčiť” vedľa vlajok suverénnych štátov?
Na stránke postoj.sk ma zaujal článok zástupcu šéfredaktora: „Morawiecki verzus Macron. Narazili na seba dve Európy. Ktorú by si malo vybrať Slovensko?“ https://www.postoj.sk/autor/jozef-majchrak
Autor rozoberá suverénnu politiku Francúzska a vazalskú politiku Poľska na USA, a snaží sa tieto dve krajiny zrovnávať „v sile postavenia“. A pýta sa, na ktorú stranu sa postaví Slovensko…? Či na stranu suveréneho štátu, alebo na stranu vazala.
Otázka pre mňa nestojí, na koho stranu sa Slovensko postaví, ale otázka myslenia Slováka (dokonca v postavení šéfredaktora konzervatívneho média), že sa vôbec Slovensko má na niekoho stranu postaviť, akoby nemalo vlastnú svojprávnosť.
Bodaj by nebolo Slovensko stále sluhom niekoho, keď novinári namiesto suverénneho uvažovania, uvažajú ako vazali.
Keďže žijem (aj) vo Francúzsku a na rozdiel od autora článku poznám jeho vnútornú aj zahraničnú politiku, jeho hodnotiaci článok „od Dunaja“ mi vyvolal úsmev… 🙂 Autor nerozumie francúzskym vzorcom správania (logicky, ak tam nežije), ale hodnotí konanie Francúzska ako rodený citoyen.
Takže realita:
Francúzsko v otázke vlastnej bezpečnosti na rozdiel od Poľska, spolieha na vlastnú obranu, Poľsko na obranu Spojenými štátmi americkými. Francúzsko je suverénne, Poľsko je vazalom. Autor sa „rozkošne“ mýli ak uvádza, cit.: „Poľsko si dnes sebavedome trúfa ísť do otvoreného sporu s Francúzskom aj preto, že jeho geopolitická pozícia sa v ostatných rokoch významne posilnila. Vďaka prezieravej energetickej politike, budovaniu silnej armády, ale aj tomu, že Rusko videli vo Varšave oveľa realistickejšie ako v Berlíne či v Paríži“. Takže dáme veci na pravú mieru, že „sebavedomie“ Poľska vyplýva iba z amerického strýka za chrbtom (čo nie je žiadna „kotva“), kdežto sebavedomie Francúzov vyviera z jeho vlastnej pozície a sily. Je to Paríž, ktorý Rusko vidí realistickejšie, než ho vidí Waršava, preto je Waršava iba americkým vazalom, a Francúzsko suverénnou veľmocou. Ak ani tieto súvislosti novinárom nič nevravia, škoda ďalších argumentov…
No a Slovensko je ešte ďalej…, to sa škrabe cez koleno za uchom, komu bude vazalom. Či suverénnemu Francúzsku, alebo vazalskému Poľsku.
Autor článku uvažuje ako občan vychovaný k vazalstvu (na rozdiel od Francúza) a nevie uchopiť (nacítiť) suverenitu štátu a myslenia. Odhliadnuc od ilúzie (!) „hodnôt a spravodlivosti“, čo je iba spoločenský “koncept” na tejto planéte, dočasná prítomnosť človeka je tu určená tým, že silnejší (šikovnejší), teda životaschopnjší vyhráva. To ostatné sú len “obchodné praktiky“ toho silnejšieho na vlastné prežitie, kde inému v lesklom obale predáva svoje komodity ako “etika, morálka, zdravie, ľudské práva” a iné „tovary“, ktoré fičia v dobre zmarketingovaných reklamách. Teda silnejší a šikovnejší (to neznamená, že z hľadiska našej morálky aj „lepší“) vyhráva , a tí ostaní sa uspokoja s tým, že chybu svojho neúspechu každopádne nájdu na inom.
Je skutočne na čase si naliať čistého vína a priznať, že život TU je o prežití na úkor iného… Nehodnotím, a nemám právo to hodnotiť, či je to tak správne alebo nie, nikto z nás ten život nestvoril, iba konštatujem, že takto je to dané! Každý každého „konzumuje“, iba niektorí na prekrytí tej reality zarábajú. Sú to práve tí, ktorí sú najväčší konzumenti ľuského nešťastia. Túto realitu je treba vedieť správne pochopiť a prijať bez potreby zbytočných „obetí“ – nepotrebného konzumu a falošnej solidarity, čo práve toto je problém všetkých vojen a nešťastí! Ľudská chamtivosť, ktorú dokáže ak chce ovládať, nie reálne prežitie!
Francúzsko je historicky suverénnou krajinou, za ktorú nezávislosť sa veky bilo. Aj keď malo ťažké epochy, nikdy sa nedalo zotročiť (princíp života a prežitia silnejšieho). Francúzsko je sebestačnou veľmocou od poľnohospodárskej prvovýroby cez potravinársky, drogistický, kozmetický a celý spotrebný priemysel až po obranu štátu. Nie je vazalom nikoho, ale je partnerom vždy tých najsilnejších hráčov na svete – od arabského sveta cez Rusko až po Čínu. Francúzsko už malo rôznych vodcov, a o Macronovi môžeme čokoľvek povedať (oprávnene aj kriticky), ale kope za Francúzsko a jeho suverenitu, a z tohto uhla pohľadu za Francúzov (vnútorné problémy sú iná vec, a Francúzi si ich aj sami reálne riešia, nečakajú na iných, že to za nich urobia…). O tom je vlastne každý politik typu národného vodcu.
No a autor článku aj politici sa môžu ďalej cez koleno škrabať za uchom a uvažovať, na koho stranu sa Slovensko postaví, teda koho bude vazalom. Či suverenného Paríža, alebo amerického vazala Waršavy. A potom plačme s celým národom, ako nás Francúzsko už v minulosti sklamalo.
Áno, a práve o tom je moja myšlienka. Nie však smerom k Francúzom, ale smerom k nám. Aby Slovensko už konečne prestalo za svoju “smolu” vyplakávať, a ukazovať prstom na iného, aby sa už konečne stalo suverénnym štátom a samo rozhodovalo o sebe. Aby ho už iný nemusel nikdy zradiť. Iba ak od niekoho niečo čakáme, iba vtedy sme sklamaní…Možnosť postavenia sa na vlastné nohy tu je, Boh nám ju priamo zoslal do lona. Iba na to treba správnych ľudí do čela…
Chce to však ALFASAMCA. Na čele Slovenska. Nie nesvojprávne bytosti plačúce nad zradou iného ani politikov vajatajúcich o členstve v “jadre” únie, ktorá nám bude diktovať zakrivenie uhoriek a počet migrantov do každej kuchyne, až po Čaputovej katastrofu v čiernom závoji. Iba suverénna politika zabezpečí vyrovavnú spoluprácu suverénnych partnerov. Iba suverénne hlavy rodiny vedia svoje deti ochrániť! Sotva sfetovaný alebo submisívny otec dokáže zabezpečiť pre svoje dieťaťa kvalinú výchovu a pokojný a bezpečný život. A potom jeho deti môžu celý život iba nariekať, ako ich iní zneužívajú… A takto vyzerá dnes Slovensko. Nehľadáme osobnosti, ale vinníkov nášho „nešťastia“.
Nie sme západ, ani východ Európy, sme stred. A ako taký máme ťažiskové postavenie. Netreba nám zbrane, ani vojenské základne. Našim poslaním a úlohou je neutralita a diplomacia na spájanie našich susedov a budovanie mieru vo svete.
Iba štáty, ktoré majú svojho národného vodcu (Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Veľká Británia, Rusko, Turecko, arabské štáty, USA…) žijú bezpečne. A Slovensko sa bičuje, ako mu vodcu netreba, lebo je to prežitok fašizmu alebo retardácia národa. Pritom celé Slovensko riadi vodca…, avšak „cudzieho kmeňa“. Načo nám je teda vlastný, ak máme doma cudzieho, však…?
*** *** ***
Inak osobne som sa snažila dostať suverenitu Slováka, v prvom rade ako človeka, na piedestál, avšak samotní Slováci mi v tom zabránili, dokonca mi zabránili pracovať, pretože chceli ostať otrokmi. Česť výnimkám, ktoré si cením, a ako v článku konštatujem, nie je nás suverénnych veľa, ale zato vyhrávame kvalitou. Tak, ako sa po toxickej ukrajinskej pšenici zunuje občanom nekvalita lacných potravín, tak sa im zunuje aj nekvalita ľudských zdrojov. A potom nastane čas na reštart z inej dráhy…
Prajem krásny deň, a ak budeme chcieť a dáme múdre hlavy dokopy, postavíme suverénne Slovensko 🙂 …Ak teda budeme chcieť.
…pamätáte na september 2021… ? 🙂
A takto odo mňa hlavu odvrátili noví politici… 🙂 Pokiaľ som proti rúškam, ako symbolu útlaku bojovala, sami rúška na verejnosti a v parlamente nosili, dokonca niektorí z nich ich nosenie aj považovali za nevyhnutné. Dnes sa usilujú o priazeň voliča.., a rátajú s jeho, no povedzme že – „naivitou“.
Moja publikačná a edukačná činnosť je hradená iba z Vašich darov a príspevkov. Iba s vašou podporou táto činnosť pôjde ďalej.
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel.
O tom, ako na Slovensku začala totalita "ochrana verejného zdravia"
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok,
prispejete tým na činnosť nášho OZ – Ochrana ľudských práv a základných slobôd
Pridaj komentár