Celý štát sa otriasa v ústavných základoch, a Ficove papalášske maniere sú za čiarou. Ako voľakedy občanov varoval: „budete mať z koláča dieru a z opice riť“.

Alebo inak – neprevzal si súdne výzvy? neprevzal si rozsudok? nezaplatil si súdne poplatky alebo súdom uloženú povinnosť? nezaplatil si výživné? nezaplatil si STK a emisnú kontrolu? nezaplatil si… ? … pretože si bol pracovne vyťažený? … nevadí, pošli to Ficovi…, hodí ti záchranné lano a ak bude treba, parlament zmení zákon. Všetko iba pre občanov.

A teraz vážne:

Bola som lojálna k tejto koalícii a osobitne k premiérovi, pretože na miske váh „PROGRESÍVCI vs SMERÁCI“ prevážili Smeráci. Aj keď to nie je celkom moja šálka kávy, ale úplne v základných hodnotách – ktoré vystihujú napr. dve pohlavia a pod., sa zhodneme… a teda rešpektovala som…

Dokonca som svojou publikačnou troškou aj vysielaním na Slobodnom vysielači prispela k ich víťazstvu. Rovnako aj množstvo mojich kolegov a priateľov vrátane Tibora Rostasa, Janky Hriňákovej, osobitne aj postoja Štefana Harabina … proste všetci sme svojim spôsobom „kopali“ za Smer a súčasnú koalíciu.

Najmä však množstvo a množstvo obyčajných ľudí, ktorí verili a dúfali v lepšie zajtrašky so Smerom a v prvom rade v spravodlivý justičný systém po covidových krivdách.

S novou vládou však namiesto zlepšenia justičného systému a vyporiadania sa s covidovým zločinom prišli amnestie, odpúšťajúce občanom tresty za „porušenie“ protiústavných covidových nariadení – ktorú ich protiústavnosť konštatoval aj sám premiér Fico. Aby tomu aj laik rozumel – nová vláda pod vedením Róberta Fica „opakovane“ uznala občanov za vinných z porušovania covidových nariadení, a „štedrou rukou“ im odpustila pokuty.

Preskočím celé obdobie dvoch rokov vlády a systémového právneho chaosu, systémovej nespravodlivosti, svojvôle, arogancie sudcov a ich ohýbania práva – kde nejde o jednotlivcov – ale o štátny systém.

Pozastavím sa pri poslednej kauze týkajúcej sa občana Matúša Šutaja Eštoka, ktorý je ministrom vnútra SR. O tejto kauze píšem v priloženom článku, takže budem ďalej súvislo pokračovať…

Matúš Šutaj Eštok: Minister, ktorý nemá pod kontrolou sám seba – ale riadi štát. Sú kriví Čurillovci alebo je krivý Šutaj Eštok ?

Tu z vyjadrenia ministra osobitne poukazujem na jeho úvahu, cit.: „Chcem zdôrazniť, že mojim dnešným vyjadrením v žiadnom prípade nespochybňujem fungovanie právneho štátu na Slovensku ani nezávislosť súdov vo všeobecnosti. To ale neznamená, že sa nenájdu prípady, ktoré vybočujú z bežného štandardu a je treba o nich hovoriť“. No a ďalej pokračuje svojim prípadom – nie prípadmi občanov – ale svojim prípadom…

V kontexte s tým som si dnes prečítala toto:

Ostala som zaskočená… Vládna strana Smer ide pomáhať nezodpovednému ministrovi, ktorý si vlastnou vinou (!) vyrobil finančný problém, pričom „v rade“ stoja davy občanov, žiadajúcich vládu o pomoc, a týmto sa obracia – no viete čím, povedzme že chrbtom.

Títo vládu na rozdiel od ministra žiadajú o pomoc v situáciach, za ktorú nenesú sami zodpovednosť. O týchto veciach mám obsiahle poznatky, pretože ľudia sa potom obracajú na mňa, ako na advokáta. Avšak Slovenská advokátska komora a súdy – t. č. už v správe Ficovej vlády, mi už od 16.2.2021 bránia vo výkone advokácie, to bez rozhodnutia výkonného orgánu o zániku výkonu advokácie, a teda neviem ľuďom pomôcť.. Ostávajú na celej čiare frustrovaní…

K úvahe ministra, že nespochybňuje fungovanie právneho štátu na Slovensku ani nezávislosť súdov vo všeobecnosti, a ide v jeho prípade iba o vybočenie z bežného štandardu treba uviesť, že naopak, ide o systémový problém, kde na Slovensku nefunguje právny štát a sudcovia nie sú nezávislý ale arbitrárni a svojvoľní – čo zjavne minister nechápe a nikdy nepocíti a nepochopí, pretože práve v jeho prípade sa mu pre vlastné zlyhanie hádže záchranné lano… Pritom v jeho prípade výnimočne nejde o vybočenie z bežného štandardu, ale o zákonný postup doručovania do aktívnej elektronickej schránky, čo iba on flagrantne opomenul (čo by sa ešte dalo pochopiť), ale potom začal vyplakávať a obviňovať okolie.

Podľa denníka SME, takémuto rozsudku pre zmeškanie čelilo na Slovensku 26 000 ľudí, a vláda teraz pri ministrovi – zvažuje dokonca úľavy v zákone. Týmto postupom nikdy vláda nepochopí, čo sa v štáte deje a ako nič nefunguje. Ministri žijú v „inom svete“ než plebs (ako moja babka vravela – zabudol vol, že teľaťom bol) – a ak má problém, papalášsky sa mu pomôže. Aj zo štátnych príspevkov určených politickej strane na jej politickú činnosť a ak treba, aj novelizáciou zákona.

Neviem, odkiaľ má SME tento údaj, ale čo viem potvrdiť, je napr. aj prípad Tibora Eliota Rostasa, ktorý nie vlastným pričinením prišiel takto k rozsudku na zaplatenie „škody“ Jánovi Benčíkovi vo výške 33 000 Eur za „dotknutie sa“ jeho osoby v časopise Zem&Vek. Odvolací súd za žiadnycho okolností nechcel vziať do úvahy právne relevantné argumenty nedostatku tohto rozsudku pre zmeškanie, pričom tu predseda vlády obhajuje Eštokovu ignoráciu jeho vlastných práv a jeho maniere „vyťaženého elitára“. Nikto na Slovensku nie je tak pracovne vyťažený, ako Šutaj Eštok …

Ak niečo vyvoláva v tomto čase pocit hnusu, tak je to práve tento politický elitársky egocentrizmus, ktorý Smeru a Hlasu úplne podlomí kolená…

Problém totižto je práve v tom, že nefunguje právny štát, kde súdy, na čele s ústavným súdom, rozhodujú všeobecne extrémne svojvoľne. Na uvedené dennodenne poukazujú občania, píšu ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra – „dotknutému“ Šutajovi Eštokovi, ombudsmanovi, kade-tade – … a nič.

Ja sama som písala premiérovi a poukázala na môj prípad, kde ma hrubou silou dal sudca Špeciálneho súdu v Pezinku Miroslav Mazúch vyviesť z pojednávacej miestnosti počas výkonu obhajoby, pretože si aj so sudcami Najvyššieho súdu SR Danou Wänkeovou, Petrom Paludom a Beátou Javorkovou, za súčinnosti prokurátora Martina Nociara, sami vymysleli, že som vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, pričom o tom neexistuje rozhodnutie Predsedníctva SAK.

Tvrdia, že som vyčiarknutá na základe disciplinárneho rozhodnutia o uložení opatrenia vyčiarknutie, pričom toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o vyčiarknutí – ale podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí Predsedníctvom SAK.

Je potrebné pozorne rozlišovať „rozhodnutie o opatrení vyčiarknutie“ – ktoré vydáva disciplinárny orgán – disciplinárna komisia SAK a na tomto podklade vydané „rozhodnutie o vyčiarknutí“ – ktoré vydáva výkonný orgán – Predsedníctvo SAK.

Rovnako, ako „rozhodnutie o opatrení odvolanie z funkcie sudcu„ vydáva disciplinárny orgán – Najvyšší správny súd SR v disciplinárnom senáte a na tomto podklade „rozhodnutie o odvolaní z funkcie sudcu„ – vydáva výkonný orgán – najvyšší orgán výkonnej moci v štáte – prezident republiky.

Rovnako tiež, ako „rozhodnutie o opatrení zbavenie funkcie exekútora“ vydáva disciplinárny orgán – disciplinárna komisia SKE a na tomto podklade „rozhodnutie o odvolaní z funkcie exekútora“ – vydáva výkonný orgán – minister spravodlivosti.

Iba v mojom prípade celá plejáda sudcov vrátane Mazúcha ako aj ústavných sudcov (Fiačan, Šorl, Ďuriš, Maďar, Vernarský) tvrdia, že som „vyčiarknutá“ zo zoznamu advokátov na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu o opatrení vyčiarknutie a pre moje vyčiarknutie nie je potrebné rozhodnutie Predsedníctva SAK. Teda analogicky potom tvrdia aj to, že sudca je odvolaný z funkcie tiež na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu o opatrení odvolanie z funckie sudcu a nie je potrebné rozhodnutie prezidenta republiky o odvolaní z tejto funkcie.

Iba pred niekoľkými dňami prezident republiky odvolal z funkcie sudcu Chalupku na základe disciplinárneho rozhodnutia o opatrení odvolanie z funkcie sudcu. Stačí si to len analogicky spojiť s disciplinárnym rozhodnutím o opatrení vyčiarknutie zo zoznamu advokátov a potrebou vydať rozhodnutie predsedníctva komory o vyčiarknutí – a človek nemusí „akademik práva“. Totižto orgán, ktorý sudcu do funkcie menoval alebo advokáta zapísal do zoznamu, ten istý orgán sudcu odvolá alebo vyčiarkne advokáta zo zoznamu.

Stručne tak okrem iných argumentov iba zhrniem, že o vzniku a zániku oprávnenia na výkon činnosti rozhoduje VÝKONNÝ orgán záujmovej samosprávy – stavovskej organizácie – v mojom prípade Predsedníctvo SAK (v prípade lekárov prezídium Slovenskej lekárskej komory a pod.). Rovnako o vzniku a zániku funkcie exekútora rozhoduje VÝKONNÝ orgán – minister spravodlivosti SR. Takisto o vzniku a zániku funkcie sudcu rozhoduje VÝKONNÝ orgán – najvyšší orgán výkonnej moci v štáte – prezident SR.

Iba v mojom prípade sudcovia, prokurátori, a funkcionári komory sa svojvoľne rozhodli, že rozhodnutím o zániku oprávnenia na výkon mojej advokátskej činnosti je rozhodnutie disciplinárneho orgánu o opatrení vyčiarknutie.

Aby som vysvetlila motív tohto konania, tu je potrebné sa vrátiť do covidovej minulosti. Nitky siahajú až k Danielovi Lipšicovi.

Z dôvodu, že som sa postavila na odpor proti vtedajšiemu vedeniu štátu a jeho covidovým opatreniam, Viliam Karas (bývalý predseda SAK, neskorší dočasný minister spravodlivosti a súčasný podpredseda KDH) spolu so Zuzanou Čížovou (bývalou predsedníčkou Revíznej komisie SAK a súčasnou členkou Súdnej rady SR) a ďalšími členmi Predsedníctva SAK, napr. Martinom Puchallom, bývalým predsedom SAK po Viliamovi Karasovi, a súčasným členom Súdnej rady SR), mi extrémne nezákonným spôsobom (falšovaním verejných listín) zabránili vo výkone advokácie, a bez toho, aby prebehlo vôbec správne konanie o tejto veci iba vyhotovili rozhodnutie Predsedníctva SAK o pozastavení mi výkonu advokácie pod č. 51/2/2021 – ide o falšovanú verejnú listinu, ktorú mi ani len nedoručili. Takto falšovanú verejnú listinu vedome podpísal Viliam Karas a vyznačil na nej pečiatku právoplatnosti. Proti tomuto som podala žalobu už v máji 2021 – súd však vôbec nekoná (!). Súčasne s tým komora začala proti mne viesť 18 disciplinárnych konaní, v ktorých mi udeľovala rôzne opatrenia (sankcie) – od napomenutia, cez pokuty (spolu v sume cca 40 000 Eur) až po opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.

Proti žiadnym disciplinárnym rozhodnutiam som sa objektívne nevedela brániť, pretože komora mi žiadne písomnosti nezasielala zákonnou cestou – na adresu sídla kancelárie (kde mám splnomocnenca na preberanie pošty aj v mojej neprítomnosti), ale na adresu trvalého pobytu ako advokátovi, ktorý má pozastavený výkon advokácie. Ja som ho však nikdy nemala pozastavený – žiadne rozhodnutie o tom mi nebolo doručené – navyše ide o falšovanú verejnú listinu.

Na základe uvedeného disciplinárneho rozhodnutia o opatrení vyčiarknutie zo zoznamu advokátov – opakujem – rozhodnutia disciplinárneho orgánu, ktoré nezaloží účinok zániku oprávnenia na výkon advokácie – dal tajomník SAK (obyčajný zamestnanec komory ako súkromnej právnickej osoby) Andrej Popovec, pokyn kancelárii komory, aby zapísala do zoznamu advokátov údaj – zánik platnosti oprávnenia na výkon advokácie. Následne tento zápis bol odoslaný Štatistickému úradu SR, ktorý urobil v registri organizácii záznam o zániku právneho subjektu JUDr. Adriana Krajníková, advokátka, a zrušil moje IČO. Tento záznam je verejne prístupný na stránke Štatistického úradu SR.

Po tomto zistení som podnikla ďalšie kroky na súdoch – súdy však nekonajú o mojich návrhoch, alebo robia prieťahy už pri súdnych poplatkoch a ďalších skutočnostiach, kde ma šikanujú neadekvátnymi povinnosťami. Napríklad aby som správnemu súdu v konaní o žalobe proti disciplinárnemu rozhodnutiu SAK, ktorým som bola ako advokát uznaná vinnou a potrestaná jedným z vyššie uvedených opatrení, predložila buď plnomocenstvo na zastupovanie advokátom ale podklad, že sama mám vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa, pričom jednak v konaní o správnom trestaní (čo je tento prípad) tieto podmienky nemusia byť splnené, ale najmä – pokiaľ som potrestaný advokát, tak zjavne mám vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Tento neporiadok sa deje vo viacerých veciach – čo spôsobuje prieťahy v konaní – a Šutaj povie – že nespochybňuje fungovanie právneho štátu a iba v jeho prípade ide len o vybočenie z bežného štandardu.

Čo sa týka samotného vyčiarknutia advokáta zo zoznamu advokátov, jeden z dôvodov je ten, že na základe právoplatného rozhodnutia Disciplinárnej komisie SAK o opatrení vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa § 56 ods. 1, 2 písm. e) ZoA, vydá Predsedníctvo SAK podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona rozhodnutie o vyčiarknutí, proti ktorému je podľa § 11 ods. 1 a contrario prípustný opravný prostriedok. Žiadne rozhodnutie predsedníctva však nebolo vydané, teda dodnes som riadne zapísanou advokátkou v tomto zozname.

Klientov som tak aj naďalej právne zastupovala, avšak súdy mi začali brániť vo výkone advokácie. To postupom v rozpore s § 193 CSP alebo § 131 SSP, v zmysle ktorých je súd v otázke osobného stavu – teda aj statusu advokáta, viazaný iba právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o vzniku a zániku tohto statusu (advokáta). Súdy však nežiadali od komory rozhodnutie Predsedníctva SAK o vyčiarknutí ma zo zoznamu advokátov – teda o zániku tohto statusu – ale žiadali stanovisko (!) komory k môjmu statusu. Akoby súd alebo iný orgán v nejakom konaní nežiadal rozsudok o rozvode manželstva, ale stanovisko súdu, či účastník konania je rozvedený a na tomto základe postavil rozhodnutie o prísušných nárokoch.

Tu na scénu znova nastúpil tajomník Andrej Popovec, ktorý v úmysle kryť seba samého, vydával ako na bežiacom páse potvrdenia o tom, že som vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, čo argumentoval disciplinárnym rozhodnutím o opatrení vyčiarknutie – ktoré ľstivo začal nazývať ako „rozhodnutie o vyčiarknutí“. No a súdy, aby nemuseli prejednávať covidové veci, preberali jeho „naratív“ a odmietali žaloby, opravné prostriedky a iné podania strán konania v mojom zastúpení s tým, že nie som advokátka, pretože som na základe disciplinárneho rozhodnutia vyčiarknutá zo zoznamu advokátov. Súdy pri tom vedia, že na základe disciplinárneho rozhodnutia nemôže byť advokát vyčiarknutý, pretože titulom vyčiarknutia je rozhodnutie Predsedníctva SAK. Rovnako ako vedia, že na základe disciplinárneho rozhodnutia nemôže byť sudca odvolaný z funkcie, pretože titulom odvolania je rozhodnutie Prezidenta SR.

Ako prvý takto zamietol sťažnosť doc. Jána Dudáša v mojom zastúpení proti uzneseniu NAKA špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý povedal, že nie som oprávnenou osobou na jej podanie, pretože som na základe disciplinárneho rozhodnutia vyčiarknutá zo zoznamu advokátov. Prokurátor a navyše bývalý advokát vie, že rozhodnutie disciplinárneho orgánu o opatrení vyčiarknutie nie je rozhodnutím o zániku oprávnenia na výkon advokácie. Bolo však potrebné jednoduchou cestou zbaviť sa mojej argumentácie v sťažnosti – a toto bol pohodlný postup. Túto líniu, neskôr aj v spojení so stanoviskami tajomníka Popovca začali používať aj súdy.

Takto húfne – ako sfanatizovaný dav – odmietali podania mnou zastupovaných strán konania s tvrdením, že som vyčiarknutá na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu. Žiadne zákonné argumenty, že rozhodnutie disciplinárneho orgánu o opatrení vyčiarknutie nie je rozhodnutím o vyčiarknutí a už zo svojej povahy nemá právnu silu zrušiť rozhodnutie výkonného orgánu o vzniku činnosti na nich neplatili. Na tieto argumenty ani len nereagovali, jednoducho ich iba mlčky obchádzali a súkali rozhodnutia, ktorými dodnes bránia mojej prítomnosti ako advokáta v konaní a stranám konania v prístupe k súdu v mojom právnom zastúpení. Ako legitímnym advokátom, ktorý nebol nikdy vyčiarknutý zo zoznamu advokátov – o čom neexistuje rozhodnutie výkonného orgánu Predsedníctva SAK.

Takto sa na ústavný súd dostal prípad maloletého Daniela v mojom právnom zastúpení. Išlo o vec, ktorá sa týkala rozhodnutia správneho orgánu o jeho postihu formou 4-ky zo správania, kde si v škole odmietal nasadzovať rúško na dýchacie cesty – pre ktorý dôvod mu škola bránila v prístupe do budovy a za takto vynútenú neprítomnosť na vyučovaní ho potrestala zníženou známkou zo správania.

Ústavná sudkyňa Jana Baricová, ktorú som pred tým verejne, v rámci kritiky ústavného súdu a jeho covidových rozhodnutí tiež podrobila kritike, ústavnú sťažnosť „odložila“ a ako dôvod uviedla, že maloletý nepodal sťažnosť v zastúpení advokátom, kde ja nie som advokát. To preto, že mi bolo uložené opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, a advokát, ktorý je vyčiarknutý, prestáva byť advokátom.

Citujem z jej rozhodnutia: „Z Rozhodnutia I. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS I.-71/2021:1388/2021 z 12. septembra 2022 (s vyznačeným dátumom právoplatnosti 7. decembra 2022), mal ústavný súd za preukázané, že … Vám bolo podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o advokácii uložené disciplinárne opatrenie – vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Advokát, ktorý je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, prestáva byť advokátom“.

Ústavná sudkyňa Jana Baricová – iba sama na základe disciplinárneho opatrenia „rozhodla“, že som vyčiarknutá zo zoznamu advokátov.

Sudkyňa sa takto „odložením“ sťažnosti „vyporiadala“ jednak s mojou kritikou jej osoby ako aj „covidovou vecou“.

Ďalej som však podávala ústavné sťažnosti za klientov a jednu aj vlastnú vec – samozrejme bez zastúpenia advokátom, keďže som legitímny advokát, a tá istá sudkyňa v spojení aj s ďalšími sudcami (Fiačan, Šorl, Ďuriš, Maďar, Vernarský) vydali uznesenia o odmietnutí sťažností so záverom – vyčiarknutá zo zoznamu advokátov na základe disciplinárneho rozhodnutia.

Keďže v ústavných sťažnostiach som dopredu právne kvalifikovaným spôsobom vysvetlila otázku vzniku a zániku statusu advokáta, vymysleli nasledovný argument: keďže v ustanovení § 11 ods. 1 ZoA sa neuvádza, že o rozhodnutí podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona rozhoduje v zmysle odseku 4 Predsedníctvo SAK, potom toto rozhodnutie nevydáva, a samotným rozhodnutím podľa § 7 ods. 1 písm. e) je rozhodnutie disciplinárneho orgánu podľa § 56 ods. 1, 2 písm. e). Už aj na prvé čítanie ide o absolútny právny nezmysel, aby rozhodnutie podľa § 7 ods. 1 písm. e) malo byť zároveň rozhodnutím podľa § 56 ods. 1, 2 písm. e).

Čo teda hovorí v skutočnosti § 11 ods. 1, 4 Zákon o advokácii (ZoA):

Podľa § 11 ods. 1 ZoA, proti rozhodnutiu komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), f) až i) a odsekov 2 a 3 a o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením.

Podľa § 11 ods. 4 ZoA, rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 vydáva predsedníctvo komory.

Výkladom a contrario v spojení so systematickým výkladom zákona, v tomto prípade s § 71 ods. 1 písm. b) ZoA v spojení s § 3 ods. 3 písm. d) Organizačného poriadku (OP SAK) je expressis verbis ustanovené – a takto treba čítať aj ustanovenie § 11 ods. 1, 4 zákona – že proti rozhodnutiu komory o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. e) je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie vydáva predsedníctvo komory Zároveň, ustanovením § 74 ZoA je expressis verbis ustanovené, že disciplinárna komisia rozhoduje o disciplinárnych previneniach a opatreniach – teda nie o statusovej otázke vzniku a zániku oprávnenia na výkon advokácie.

Ustanovenie § 11 ods. 1 je tak ustanovením o opravných prostriedkoch, koncipované argumenom a contrario – nie ustanovením zužujúcim právomoc Predsedníctva SAK ustanovenú v § 71 ods. 1 písm. b) v spojení s § 3 ods. 3 písm. d) OP SAK.

Aby ústavný súd zhojil nezákonný postup sudkyne Baricovej už z minulosti, kedy dňa 29.12.2022 „odložila“ ústavnú sťažnosť maloletého sťažovateľa v mojom zastúpení – práve odkazom na „vyčiarknutie“ na základe disciplinárneho rozhodnutia (kde zákon nepozná už ani len formu „odloženia“ sťažnosti v danom prípade, preto v ďalších veciach vydáva uznesenia o odmietnutí a exces „odloženia“ iba obchádza), pristúpil k ohýbaniu práva aj v ďalších veciach, na ktoré jeho arbitrárne rozhodnutia typu „vyčiarknutá na základe disciplinárneho rozhodnutia„ už poukazujú aj všeobecné súdy – čo celé dospelo do súčasných absurdných rozmerov. Iba na doplnenie treba uviesť, že názorom ústavného súdu na môj status advokáta nie sú všeobecné súdy viazané, pretože v statusovej veci sú viazané iba rozhodnutím výkonného orgánu, ktorý o statusovej veci rozhoduje, pričom ústavný súd nepreskúmaval takéto rozhodnutie v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Teda aj ústavný súd je v statusovej otázke viazaný rozhodnutím Predsedníctva SAK, ktoré keďže neexistuje – „nahradil“ vlastným „rozhodnutím“.

Tu sa vráťme na Špecializovaný súd v Pezinku, kde sudca Mazúch ma dal násilím vyviesť z pojednávacej miestnosti, v ktorej som legitímne vykonávala obhajobu klienta, pretože rovnako iba sám rozhodol, že som na základe disciplinárneho rozhodnutia vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a teda nie som advokát. Zásah bol navyše extrémne neprimeraný – príslušník justičnej stráže ma škrtil – čo mohlo skončiť fatálne.

Takto všetci sudcovia iba sami na základe disciplinárneho opatrenia konštatovali, že som vyčiarknutá zo zoznamua dovkátov, a de facto sami „rozhodli“ o mojom vyčiarknutí.

Toto atrahovanie právomoci Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory súdmi vrátane ústavného súdu je postup ultra vires, pretože podstatou právneho štátu je požiadavka, že verejnoprávne zásahy musia mať oporu v zákone, t. j. musia mať zákonný právny titul – ktorým je tu uznesenie Predsedníctva SAK o vyčiarknutí podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZoA – ktoré však neexistuje.

O zápise a vyčiarknutí zo zoznamu záujmovej samosprávy (SAK, SLK, SKE …)
ako aj o menovaní a odvolaní z verejnej funkcie (sudcu, exekútora…)
rozhoduje výkonný orgán – nie disciplinárny orgán.

O tomto všetkom som podala Generálnemu prokurátorovi SR trestné oznámenie dňa 9.8.2024, ktoré rozdelil na viacero častí, ktoré Eštokova polícia rad-radom bez riadneho šetrenia veci odmieta s tým, že – vyčiarknutá na základe disciplinárneho rozhodnutia. No a Eštok vyplakáva nad sebou, lebo sám sebe niečo zbabral…

Na margo udalosti v Pezinku a systémového zlyhania celého justičného aparátu, kde sa doslova proti mne „zomkli“ sudcovia, prokurátori a predstavitelia SAK, som napísala list predsedovi vlády SR Róbertovi Ficovi, ktorý prikladám.

Fico-List-Orig.-anonym.

Dodnes som od predsedu vlády nedostala odpoveď. Aj takto sa dá vyjadriť štátnicke gesto voči občanovi a žene, ktorá sa na premiéra obrátila s dôverou, pre objektívne brutálny zásah Eštokovho aparátu.

Bolo mi iba ako entite: „Cc: JUDr. Adriana Krajníková, Košice“, doručené toto:

Fico-list-Orig.-Odpoveď

Odhliadnuc od absurdne pohŕdavého postoja premiéra a úradu vlády, úplne nelogicky bola žiadosť o osobné prijatie premiérom „postúpená“ ministrovi spravodlivosti – akoby na úrad vlády bolo doručené podanie, ktoré patrí do vecnej príslušnosti ministerstva spravodlivosti.

Žiada sa už iba dodať, že aj v tomto prípade to bola pracovná zaneprázdnenosť, podobne ako u Šutaja Eštoka, ktorá predsedovi vlády bránila sa oboznámiť s extra závažným prípadom v Slovenskej republike, kde organizovaná skupina sudcov, prokurátorov a funkcionárov SAK zneužíva svoje právomoci, ohýba právo, falšuje verejné listiny, marí spravodlivosť a pod. Je nesporné, že ústavní činitelia sú pracovne vyťažení – to sme ale všetci, a pri svojich povinnostiach musíme vedieť rozlišovať priority. Medzi tieto rozhodne nepatrí prípad Eštoka…

Veľakrát som Fica bránila vo svojich článkoch a aj v reláciach na Slobodnom vysielači. Aj keď on ignoroval moju žiadosť. Avšak ak namiesto ochrany občanov, objektívne dotknutých bezprávím chráni peňaženku ministra, ktorý si svojou lajdáckosťou vyrobil výdavok – je to za čiarou… Skutočne na Slovensku iné problémy nemáme…

A to je celé.

Ani z ministerstva spravodlivosti mi nebola doručená žiadna odpoveď. Pritom celú vec, aj ohľadne brutálneho útoku voči mne som ministrovi viackrát signalizovala. Nič… Po vláde a jej orgánoch sa zľahla zem…

Vo veci klienta – prevádzkara, ktorému bol za správny delikt uložený trest odňatia slobody, tomuto Susko odpísal, že nemôže podať dovolanie, pretože jeho odvolanie bolo odmietnuté z dôvodu, že na základe disciplinárneho rozhodnutia som vyčiarknutá zo zoznamu advokátov. A znova ideme dookola tú istú pesničku… Susko ako minister spravodlivosti a navyše ako advokát vie, že rozhodnutie disciplinárneho orgánu nie je rozhodnutím o vyčiarknutí, zároveň však rezignoval na skutočnosť – je mu absolútne jedno – že na Slovensku je odsúdený človek za správny delikt (priestupok) na trest odňatia slobody.

Toto je non plus ultra – rozklad ústavného systému
a z reality vytrhnutý Eštok povie, že tu nejde o systémový problém,
ale o zlyhanie jednotlivca. Navyše nie jeho zlyhanie ale sudcu.

A ajhľa, … premiér mu podáva pomocnú ruku pre problém, ktorý si sám zavaril. To dokonca tak, že možno kvôli Matúšovi sa zmení nejaký zákon – a ja sa pýtam, či aj retroaktívne… Tieto papalášske maniere sú už fakt za čiarou… a lezú každému na nervy.

Viac k téme a k absolútnemu bezpráviu a papalášskym móresom vlády si povieme v relácii:

Relácia TU:

Ak veríte, že spravodlivosť nemá mlčať –

podporte prosím moju činnosť na účte

OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková

IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622

Prispieť sa dá aj zakúpením knihy

ČAS VIANOČNÝ A KRONIKA NAŠICH DEJÍN

Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO NIKDY nebude môcť povedať,
že „to bolo inak“.
COVID-19 – štátny teror, ktorý nechcú ani postCovidoví politici potrestať.

GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel 

O tom, ako na Slovensku začala totalita pod falošným obrazom ochrany zdravia.
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok.

So srdečným pozdravom