Matúš Šutaj Eštok: Minister, ktorý nemá pod kontrolou sám seba – ale riadi štát. Sú kriví Čurillovci alebo je krivý Šutaj Eštok ?

Muž, ktorý ignoruje zákony – ale ich dodržiavanie vyžaduje od iných.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa zapísal do dejín ako prvý člen vlády, ktorému exekútor zablokoval účet – pre nezaplatené odškodné, uložené právoplatným rozsudkom súdu. Dôvod ? Vlastná nečinnosť a elementárna neznalosť zákona – dokonca vlastných práv a povinností.

Súd doručil občanovi Matúšovi Šutajovi Eštókovi žalobu o ochranu osobnosti do ním aktivovanej elektronickej schránky. On ju však celé mesiace neotvoril. Nereagoval na výzvu súdu, nepodal vyjadrenie, nevyužil právo na obranu. Následne mu súd doručil do schránky aj rozsudok, no keďže schránku neotváral – čím nečítal rozsudok a nepodal opravný prostriedok – „kontumačne“ prehral. Teda nie pre podstatu sporu, ale preto, že si nesplnil procesné povinnosti – a v prvom rade už nevyužil vlastné práva (!). Tu to však nekončí…

Namiesto priznania chyby – učebnicového príkladu aj pre študenta práva – minister nahral video, v ktorom vinu hodil na súd. Tvrdil, že síce elektronickú schránku má, ale ju nepoužíva pre zaneprázdnenosť a súd mu mal písomnosti doručovať poštou, nie do elektronickej schránky. Takéto vyjadrenie je však právne absurdné. A z pozície ministra – ktorý spravuje občianske preukazy s čipmi pre elektronické schránky – pôsobí až groteskne.

Samotná vec sa týka prípadu, kde minister verejne prirovnal šiestich policajtov – tzv. Čurillovcov – k odsúdenému vrahovi Mikulášovi Černákovi, ktorému progresívne média budovali kult osobnosti, čo sa podľa neho deje aj v prípade Čurillovcov. Úmysel bol teda poukázať na nebezpečný trend ospravedlňovania zločinu, avšak nešťastne formulovaný, kde priamo prirovnal právne nevinných ľudí s právoplatne odsúdeným zločincom.

Takto mu potom vyšiel záver, že „Zrazu sú vrahovia a kriví policajti hrdinami…“, pričom ale z tejto vety – zhrňujúcej celý status a myšlienku ministra – nevyplýva, že policajtov označil za vrahov či zločincov, ale za „krivých ľudí“. Tento pojem sa v bežnej reči nepoužíva na vyjadrenie zločinu, ale krivého charakteru či krivej morálky. Na masového vraha nepovieme, že je „krivák“ (je to slabý výraz). Celá vec tak stojí – teda stála – na dokazovaní pred súdom…

Lenže pán minister – namiesto sebareflexie a nasypania si popola na hlavu, nahral video, v ktorom sa strápnil ešte viac – v odbornej verejnosti nesporne – keď predniesol už spomínaný „argument“, že elektronickú schránku síce má aktívnu, ale nepoužíva ju pre pracovnú vyťaženosť, a súd mu mal doručovať písomnosti poštou. To je z právneho hľadiska rovnaké, ako keby vodič tvrdil, že síce má vodičský preukaz a pozná tak dopravné značky, ale nepoužíva ich pre pracovnú zaneprázdnenosť a za nehodu tak nemôže.

Svoj sebavedomý a emotívny výstup na Youtube zaklincoval výčitkou, cit.: „sudca sa nepokúšal aj inou cestou zistiť, či o žalobe viem…, každý vie, kde sa zdržiavam ako minister vnútra, každý vie, kde sa zdržiavam ako predseda politickej strany a aj kde bývam….“ alebo ako sa „nedá zastrašiť“.

Tak v prvom rade – sudca nie je viazaný maniermi politikov, ale zákonom, ktorý v prípade aktívnej elektronickej schránky hovorí o doručovaní do tejto schránky. V druhom rade – nikto ministra nezastrašuje – iba sám si nepreberá poštu a zavinil stav, v ktorom sa ocitol.

Výsledkom jeho babráckosti nie je to, že Čurillovci sú „kriváci“, ale to, že“krivákom“ je on sám, ktorý ich očiernil. Skutočne minister vnútra nerozumie tomu, čo zavaril, alebo „iba“ nedokáže ako chlap prijať zodpovednosť …? Tu potom viac sedí prirovnanie „krivý minister“.

Vyjadrenie Matúša Šutaja Eštoka vo videu presahuje rámec jeho súkromnej osoby, ktorá ako právnik flagrantne nezvládla svoje práva – v zmysle zásady rímskeho práva, že právo patrí bdelým – čo podáva groteskno-tristný obraz odbornosti aparátu, ktorý riadi štát.

Matúš Šutaj Eštok riadi rezort – ktorý spravuje verejné elektronické schránky – ale vlastnú schránku nevie spravovať. Akoby mosty konštruoval inžinier, ktorý nevie vypočítať pravý uhol pri montovaní police vo svojej garáži. Previezol by sa Matúš minister ako prvý po takomto moste… ? Ale my sa musíme každý deň prevážať v „jeho systéme“.

Faktom je, že minister Šutaj Eštok pre svoju neznalosť zákona – ktorú potvrdil svojim videom – musí s pokorou prijať zodpovednosť a „kontumačne“ zaplatiť 90 000 Eur dotknutým policajtom a ostatné náklady s tým spojené. A pre svoju neschopnosť riadiť „schránkový rezort“ by mal odstúpiť z funkcie.

Ja nie som fanúšikom „druhej strany“ – ale táto neschopnosť súčasného vedenia štátu je priveľa aj na mňa a ostatných voličov.

Na Slovensku je veľa občanov, ktorí nie sú právne zdatní ako ministri, a skutočne si neuvedomujú, že elektronickú schránku, ktorú si sami aktivovali, sú povinní pravidelne kontrolovať a poštu preberať. Takto množstvo rozsudkov nadobudlo právoplatnosť aj fikciou doručenia – ako u Šutaja Eštoka – a to v súlade so zákonom. Urobíme teraz výnimku pre Šutaja – alebo aj ostatných občanov … ?

V prípade občana Šutaja Eštoka súd nepochybil (a to som veľkým kritikom systémových chýb justície), a advokát Kubina to s policajtmi bravúrne uhrali.

Dám ministrovi radu – ak o tom „ešte“ nepočul – aktivujte si notifikácie z elektronickej schránky do SMS – aby ste nezmeškali ďalší rozsudok…

Minister má problém – právoplatný exekučný titul – ako rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý už nemožno napadnúť ani cez mimoriadne opravné prostriedky. Zároveň vo veci nejde o porušenie jeho práv postupom súdu – ale paradoxne – o porušenie jeho práv jeho vlastným postupom.

Je tu jedna právna možnosť, ako z toho von – ale to asi advokáti Šutaja Eštoka budú vedieť – ak nie, nech mi kľudne zavolajú…

Čo dodať na záver? Tento prípad je symbolom nekompetentnosti riadenia štátu ľuďmi, ktorým občania zas uverili. Oni sú ale až tak neschopní, že nedokážu riadiť ani svoje práva – avšak – rozhodujú o právach iných… Minister Šutaj Eštok za dva roky uveril vlastnej „výnimočnosti“ – ktorá ho napokon dobehla… Tento súdny spor vypovedá o krajine, kde tí, čo zákon nepoznajú, ho píšu pre ostatných.

Jednu pravdu Šutaj Eštok predsa len má – že „… veľmi rýchlo rozhodol sudca v prospech Čurillovcov“. Áno, podľa ich advokáta bola žaloba podaná v máji 2025 – a o pol roka neskôr už máme právoplatný rozsudok. Množstvo Slovákov má na súde podané žaloby už roky, kde do pol roka nebol vyrubený ani súdny poplatok a ďalšie roky trvá, kým sa o ňom pre časté pochybenie súdov rozhodne. Vrátane mojich vecí, kedy som podala proti SAK žaloby pre zmarenie mi výkonu povolania advokáta už v r. 2021 – a nič – súdy vôbec nekonajú!

Takisto som v januári 2024 podala žaloby o ochranu osobnosti proti SAK a médiám (TASR, Aktuality, Topky, RTVS …), kde ma spoločne a priamo označovali za disciplinárne vinnú z konkrétneho previnenia bez toho, aby o tom existovalo právoplatné rozhodnutie (ktoré dodnes neexistuje), a niektoré zo žalovaných médií – ako „etalóny“ slušnosti a tolerancie – ma označovali aj za nulitnú advokátku. No a súdy nekonajú, alebo robia všetko preto, aby žaloby vôbec neprejednali.

Práve rýchlosť konania v prípade Čurillovcov zakladá podozrenie z „klientelizmu“, a to sme už pri systémovom probléme justície, ktorý sa tiahne do absurdných rozmerov – za čo nesie zodpovednosť práve aj Šutaj Eštok. Jeho rezport je prvý, ktorý nekoná v prípadoch vážnych podozrení zneužívania právomoci sudcov a ohýbania práva, ako ani o covidových zločinoch – ale odmieta trestné oznámenia s tak „výživnými“ argumentmi, ako ich strúha samotný minister. No a potom sa čudujeme, že nič v štáte nefunguje a doplatí na to aj ten minister, ktorý to celé takto babrácky riadi…

Problém nie je teda v tom, že dotyčný sudca nedoručoval Šutajovi Eštokovi písomnosti na adresu jeho zamestnania alebo trvalého pobytu (Eštok nie je anglická kráľovná), ale v tom, že si Šutaj Eštok nepreberá písomnosti na legitímnom mieste – v elektronickej schránke. Rýchlosť konania súdu od počiatku je už iná otázka, za ktorú je ale tiež zodpovedný Šutaj Eštok.

Ako povedal Danny Kolár – ak neviete riadiť štát, dajte to do rúk progresívcom… A to im nefandí ani on a ani ja…

Asi potrebujeme poriadne spadnúť na dno – lebo iba od dna sa dá odraziť.

Viac k téme a právne okienko ako a či vôbec používať elektronickú schránku si povieme v relácii:

Relácia na vypočutie TU:

Ak veríte, že spravodlivosť nemá mlčať –

podporte prosím moju činnosť na účte

OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková

IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622

Prispieť sa dá aj zakúpením knihy

ČAS VIANOČNÝ A KRONIKA NAŠICH DEJÍN

Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO NIKDY nebude môcť povedať,
že „to bolo inak“.
COVID-19 – štátny teror, ktorý nechcú ani postCovidoví politici potrestať.

GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel 

O tom, ako na Slovensku začala totalita pod falošným obrazom ochrany zdravia.
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok.

So srdečným pozdravom