Súdny a administratívny spis – odopieranie vstupu do školy bez rúška

Predmetom otázky je odpor Daniela (a tiež jeho rodičov) k nanucovanému prekrytiu jeho dýchacích ciest (aj) v škole, z dôvodu ponižujúceho aspektu toho skutkového nezmyslu a právne neeexistujúcej povinnosti. Prekrývanie dýchacích ciest spôsobuje Danielovi navyše zdravotný diskomfort pre nedostatok riadneho dýchania, prísunu kyslíka a vdychovania vlastných splodín, z čoho pociťuje malátnosť, poruchy koncentrácie, bolesti hlavy, čo je v príčinnej súvislosti s jeho fyzickým a psychickým utrpením.

§§§

Po sérií nepríjemnosti a „handrkovania“ sa s riaditeľom školy, najprv iba otcom Daniela, neskôr vybavovaním veci písomnými výzvami zo strany Danielovej právnej zástupkyne (mňa), vybavovaním veci tiež s policajtmi volanými do sídla školy, bol Daniel jedného dňa vpustený do školy bez rúška (waaw koľko základnej slobody).

Po škole sme sa však všetci dozvedeli, že Daniel bol izolovaný od detí, kde v triede bol separovane posadený v okruhu vzdialenosti 2 metrov od ostatných, deti boli zo strany personálu opakovane upozorňované na nepribližovanie sa k Danielovi, rovnako bol separovaný cez prestávku, a tiež v jedálni, do ktorej išiel sám v osobitnom sprievode personálu. Z dôvodu upozorňovania detí na „nebezpečensvo“ Daniela, všetky sa od neho štítili, nepribližovali sa k nemu, a niektoré sa o ňom aj hanlivo vyjadrovali.

Na druhý deň ráno, Daniel s plačom odmietol ísť do školy, kde prosil otca, že nechce mať rúško, ale nechce byť ani izolovaný, lebo včerajšou separáciou zažil asi najhorší zážitok vo svojom živote. Danielove správanie sa zmenilo, cítil bolesť, strach, a obavy zo školy. Dovtedy veselý chlapec sa zatvoril do izby a prestal komunikovať…

Na základe opísaného skutkového stavu a s osvedčením tvrdených skutočností, kde škola vec nepopierala, naopak, potvrdila uvedený stav, požiadala som Okresný súd v Nitre o ochranu mal. Daniela, a teda podala som  návrh na vydanie neodkladného opatrenia, s uložením zákazu škole brániť Danielovi v jeho práve na vzdelanie a povinnosti školskej dochádzky bez plnenia nulitných a právne nezmyselných podmienok prekrytia jeho dýchacích ciest.

Právne ide o otázku odopretia prístupu Daniela k ústavnému právu na vzdelaniu, bránenia mu plnenia povinnosti školskej dochádzky, čím zo strany školy ide o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Ako príklad som do návrhu na neodkladné opatrenie poukázala na tri z tisícov poškodených detí tohto zvráteného stavu, z ktorého návrhu cit., a uvádzam niektoré skutočnosti:

„S poukazom aj na verejný záujem prejednávanej veci na doplnenie uvádzam, že rovnakou šikanou pod predmetnými opatreniami štátu trpia aj iné maloleté deti, dokonca už na prvom stupni základných škôl a škôlok. V príčinnej súvislosti s týmto vznikajú deťom psychické a fyzické zdravotné obtiaže, kožné problémy, migrény, úpadky do mdlôb, úzkosti, strachy, pokles hravosti, odpor k škole, odmietanie kolektívu a pod.

Právna zástupkyňa na dokreslenie vážnosti situácie prikladá tri prípady z masívneho množstva poškodenia detí z dôvodu prekrývania dýchacích ciest, a to vznik kožného ochorenia na tvári a zmena študijného plánu, vznik psychického ochorenia, a kolaps organizmu. Deti ochoreli a stali sa tak pacientmi (na náklady štátu, čo tiež nie je nezanedbateľná okolnosť) v príčinnej súvislosti s predmetnými opatreniami (ktoré právne predchádzali tu posudzovanému), a ktoré následky ich môžu sprevádzať celý život.  

Vznik kožného ochorenia, cit.: „Moja dcéra je študentkou strednej školy navštevuje už posledný ročník a keďže do školy dochádza aj domov tak isto s rúškom na tvári strávi zhruba 10 hodín po troch dňoch takéhoto fungovania sa vyhádzala v oblasti kde nosí rúško a trpela silnými migrénami, v dôsledku toho sme žiadali aby nemusela rúško mať na tvári počas celého vyučovania. V škole nám však nebolo vyhovené a hrozili jej vyhadzovom rovnako jej hrozili vylúčením ak nebude rúško nosiť predpísaným spôsobom a to aj na nose. Nakoniec sme zašli do školy a výsledok je prerušenie štúdia. Viem že má právo byť bez rúška, neviem prečo má moje dieťa sedieť doma rok, čo mám ako rodič robiť ? celé toto je absurdné, nemáme tu žiadnu závažnú chorobu aby museli toto robiť s ľuďmi, nehovoriac o tom ako sa správajú aj autobusoví šoféri aj vyučujúci, ako k dobytku. Ďakujem zostávam s pozdravom.“ 

Výsledkom uvedeného je Rozhodnutie Strednej odbornej školy XXXXXXXXXXXXX, zo dňa 17.9.2020, sp. zn. XXXXXXXXXXXX, o prerušení štúdia poškodenej. D ô k a z : písomná a obrazová korešpondencia a citované rozhodnutie.

Vznik psychického ochorenia: Po neúspešných sťažnostiach matky voči škole, o zdravotné obtiaže dieťaťa titulom prekrývania dýchacích ciest rúškou, a to nevoľnosti, nutkania na vracanie, závratov hlavy a pod., bolo dieťa dňa 14.9.2020 vyšetrené detskou lekárkou, MUDr. Humajová Oľga, Partizánske, cit: „Matka udáva, že pri nasadení rúška mu býva zle – na zvracanie, bolí hlava a točí sa. Dáva to do súvisu matka aj dieťa s nosením rúška. Matka požaduje aby dieťa nemuselo nosiť rúšku v škole ani inde v kolektíve v uzavretom prostredí“.

(lekárka konštatuje): „Nosenie rúšky je povinné zo zákona. Na oslobodenie od nosenia je potrebný súhlas psychológa, alebo psychiatra, alebo situáciu riešiť individuálnym študijným plánom.“

Dg.: Odmietanie nosenie rúšky v kolektíve. Odoslaný k psychológovi“. D ô k a z : lekársky nález MUDr. Humajová, zo dňa 14.9.2020, e-mailová korešpondencia matky s právnou zástupkyňou, zo dňa 21.9.2020  

Zo správy psychologického vyšetrenia, zo dňa 21.9.2020, PhDr. Pastoreková Ľubica,  Partizánske, cit.: „Po zavedení rúšok v školách dieťaťu opakovane zostalo v škole zle, ťažko sa mu dýchalo, bolo mu na odpadnutie a na zvracanie“. … Prekolapsové stavy majú charakter panických aták úzkosti, spojených s hyperventilačným syndrómom, kde spúšťacím mechanizmom je rúško na tvári.

Záver: „Panická porucha u extrovertne sa vyvíjajúcej detskej osobnosti. Dieťa zaraďujem do KBT v našej ambulancii. Odporúčam počas pobytu v triede dieťaťu umožniť využívanie štítu, v spoločných priestoroch školy, je nutné naďalej nosenie rúška. Matka i dieťa s týmto doporučením súhlasia“. (Po následnom zhoršení sa zdravotného stavu, a dehonestácii dieťaťa pod „krytom“, dieťa s matkou aj tento kryt odmietli). D ô k a z :  Správa zo psychologického vyšetrenia  PhDr. Pastoreková Ľubica, zo dňa 21.9.2020

Skolabovanie dieťaťa: „Krásny deň pani doktorka Krajníková… ohľadom nútenia detí nosiť celé vyučovanie rúška. Píšem ohľadom môjho vnuka. O pomoc ma požiadala jeho matka, nakoľko nevie dobre maďarsky a tak sa na vás obraciam s úpenlivou prosbou o pomoc. Vnuk a matkou žijú v XXXXXXXXXXXXXX č. 14. Vnuk sa volá Paľko XXXXXXXXX má 11 rokov  a navštevuje základnú školu v XXXXXXXXXXXXXXX. Vnuk bol pred dvoma rokmi operovaný na srdiečko. Keď nosí rúšku, je mu veľmi zle, na omdletie. Jeho matka bola  preto za učiteľkou a žiadala, aby Paľko nemusel mať tú handru na tvári, lebo je mu zle. Ale vraj je to nariadené a musí. Triedna však matke povedala, aby si Paľko z nosa dal rúšku dole, mal ju len na ústach. Ale zástupkyňa ho chytila a nariadila, aby si rúšku dal aj na nos. To bolo včera Chlapec sa zle cítil. Dnes v škole skolaboval a preto ho poslali domov. Toto nie sú ľudia, ani učitelia !!! sú to obyčajní zločinci, možno dobre zaplatení. Preto vás úpenlivo prosíme o pomoc a radu. Moje tel. č. XXXXXXXXXXXXX  Z celého srdca ďakujeme za radu, prípadne pomoc“. D ô k a z : e-mailová korešpondencia starej matky s právnou zástupkyňou, zo dňa 22.9.2020 

Už iba na doplnenie, plnenie predmetných opatrení sa vyžaduje aj u budúcich rodičiek: Správa sms, 28.9.2020, cit.: „Dobrý deň p. Krajníková, obraciam sa na Vás v súkromnej záležitosti. O mesiac ma čaká pôrod a samozrejme v rúšku, a bez manžela rodiť jednoducho nechcem. Je možné sa v tejto veci brániť, prípadne ako postupovať…  

Pre vážnosť situácie je potrebné tiež konštatovať, že dieťa (a dospievajúci organizmus) potrebuje mozog aby sa mohlo učiť, a mozog potrebuje kyslík, aby fungoval. K tomu nie sú potrebné klinické štúdie, ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorá sa nedokazuje. Vedomý a zámerne vyvolaný nedostatok kyslíka predstavuje absolútne zámerné zdravotné riziko a absolútnu lekársku kontraindikáciu. Absolútna lekárska kontraindikácia v medicíne znamená, že liek, terapia, metóda alebo opatrenie nie je aplikované lege artis, a jeho použitie je nedovolené. 

Je notoricky známou skutočnosťou, že človek musí pre svoj život riadne dýchať kyslík a odvádzať von zo seba odpadový oxid uhličitý. Táto výmena plynov je prirodzený, normálny jav, ktoré obmedzenia či už riadneho dýchania smerom do organizmu, alebo vydychovania z organizmu smerom von, spôsobujú neprirodzený, abnormálny stav, sprevádzaný útrapami človeka. Je notoricky známe, že obmedzovanie človeku riadneho prísunu kyslíka je fyzickou a psychickou útrapou, t.j. mučením. Od diskomfortu cez dusenie, závraty, mdloby, obtiaže, nastúpené choroby, až po úzkosti z dehonestácie osoby obmedzenej na svojom základnom práve na život. Skutočnosť, že objektívne ide o fyzické útrapy dosvedčuje fakt, že každý jeden jednotlivec si po krátkej chvíli zosúva rúšku z horných dýchacích ciest dole na ústa, alebo pod bradu, a v prípade keď nie je „videný“, dáva si ju dole (čím spoločnosť funguje ako pokrytecký celok, zbavený hodnôt etiky, a práva). Inak by však nevedel riadne existovať. 

Avšak práve na deťoch (!) sa praktizuje aplikácia rúšky súvisle 6-10 hodín denne (!), čo nevydrží ani dospelý jedinec, a čo evidentne nedodržiavajú samotní nariaďovatelia opatrení a tí, ktorí ich vynucujú.“

…….

Uznesením Okresného súdu Nitra bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia o nevynucovanie nosenie rúška  z a m i e t n u t ý.

Dôvod zamietnutia spočíva v poukaze na § 329 ods. 2 CSP, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu.

V rámci toho súd poukázal na rozhodnutie ministerstva školstva, kedy v čase rozhodovania súdu bola mimoriadne prerušená školská výučba, ktorá bola daná do domáceho prostredia, kedy Danielovi už nič nehrozí, pričom za týchto okolností by bolo dokonca absurdné mu poskytnúť požadovanú ochranu. Opakujem, za stavu kedy Daniel nechodí do školy iba mimoriadne z dôvodu na strane štátu, po ktorom prerušení sa nutne vráti do školy, teda na miesto útoku, súd jeho ochranu (za stavu, že protistrana útok do jeho práv, ako aj plnenia povinnosti školskej docházky v mieste školy priznala, čím je nárok osvedčený) považuje za absurdnú. Analógia, ako neposkytnúť obeti domáceho násilia ochranu zákazu vstupu násilníka do bytu iba preto, že sa v čase rozhodovania súdu nachádza v cele predbežného zadržania, alebo obeť utiekla k rodičom.

Okamihom nedôvodného zamietnutia požadovanej ochrany ide aj zo strany konajúceho sudcu o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže a iné.

Je bez pochýb zrejmé, že citované ustanovenie zákona tu bolo absurdne nevhodným „formalizmom“ zneužité na zamietnutie inak legitímneho návrhu.    

Voči tomuto rozhodnutiu som učinila odvolanie poukazom na tento „formalizmus“, kedy súd zneužil zákon, za účelom meritórneho n e v y b a v e n i a  veci. 

ZVYŠOK si prečítajte v pripojených prílohách…

UZNESENIE OKRESNÉHO SÚDU NITRA, zo dňa 2.11.2020, o zamietnutí nárvhu na neodkladné opatrenie

Okamihom priznania ochrany Danielovi by súd priznal pochybenie vlastného rúška na tvári, čím by „zlomil“ celú  i l ú z i u  „núdzového stavu“, a potvrdil svoju zodpovednosť na tomto stave (ktorú svojim spôsobom má každý verejný činiteľ, minimálne na úrovni etiky, keďže sa voči tomu neohradí). Vzniká zvláštny fenomén : nie žalobca proti žalovanému, ale súd proti žalobcovi.

Celú kauzu budeme sledovať verejne tu, budem ju dopľňať o Ďalšie rozhodnutia súdov až do jej právoplatného skončenia.

Zajtra, 23.11.2020 o 10.30 h.-12.00 h. kauzu vysielam na InfoVojne, so vstupom aj otca maloletého Daniela. Spoločne budeme  diskutovať o vecnej a právnej rovine problému rúška v spojení so školou, a najbližšie už aj otázky testu Covid-19 ako prípadnú podmienku vstupu žiaka do školy, ktorá zvrátená otázka pokrýva celú spoločnosť Slovenskej republiky.

Spoločne budeme hľadať riešenia.

§§§

Musím vyjadriť vážnu obavu, vyplývajúcu z aktuálnych skúseností:

Nadobúdam dojem, že v právnych veciach o nároky z „Covid-19“ nepôjde už o vybavovanie sporov vyplývajúcich z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv žalobcov, ale o ochranu subjektívnych práv a záujmov sudcov a ostatných konajúcich osôb. Vzniká akási „kolektívna obrana“ verejných činiteľov proti legitímnym nárokom žalobcov.

V prípade, že sudca, alebo iná za štát konajúca osoba uzná legitímny nárok poškodeného žalobcu v otázke Covid-19, tým istým rozhodnutím uzná svoje pochybenie titulom nelegitímneho nosenia rúšok, testovania a preukazovania sa Covid certifikátom, a vlastnú, ako aj „kolegiálnu“ zodpovednosť o nezákonné konanie voči odporcom týchto nulitných predpisov.

Bude zaujímavé sledovať tieto procesy súdov proti žalobcom.

Pozornosť kladiem tiež na trestno-právnu rovinu konania verejných činiteľov (ustanovenia sú citované v Odvolaní, zo dňa 18.11.2020), ktorí v záujme „solidarity“ budú ťahať za jeden koniec a budú sa snažiť nedať spravodlivosti a právu za dosť.

Bude to skutočne zaujímavá „adrenalínová“ jazda. Najmä ak sa Vám dieťa dusí niekde v škole, alebo škôlke, a Vy to s ním musíte strpieť v záujme zvrátenej hry pod názvom „epidemiologická ochrana života a zdravia“, ochorenia s rizikom 0,27 % – 1 % populácie.

Ja teda opakovane tvrdím, že NEMUSÍTE…

JUDr. Adriana Krajníková