LEGITÍMNOSŤ ÚČASTI NEOBMEDZENÉHO POČTU VEREJNOSTI NA POHEREBE gen. MILANA LUČANSKÉHO je daná ÚSTAVOU.
Nikto nemôže zmariť účasť verejnosti v ľubovoľnom počte na pohrebe gen. Lučanského, nakoľko k tomu neexistuje legitímny právny dôvod. Vrátane Uznesenia vlády č. 808, zo dňa 31.12.2020 vydaného v Zbierke zákonov SR a Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 77, zo dňa 31.12.2020, vydanej vo Vestníku vlády SR.
- Uznesenie vlády č. 808/2020, ktoré obmedzuje slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania (navyše bez zákonného označenia skutkovej podstaty rozsahu zákazu podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z.),
- Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 77/2020, ktorá v § 4 ods. 2, písm. a) zakazuje hromadné podujatia, vrátane pohrebného obradu nad 6 osôb, ako aj
- Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 11/2020 o povinnosti prekrytia dýchacích ciest,
sú v rozpore s Ústavou SR a sú nezákonné.
Každý, komu bude zmarená, alebo obmedzená účasť na pohrebe, sa bude môcť domáhať svojich nárokov prešetrením veci podnetom v trestnom konaní, ako aj žalobou na ochranu základného práva slobody pohybu a pobytu, s nárokmi na náhradu škody
Za uvedeným účelom odporúčam zadokumentovať situáciu a subjekt porušujúci základné práva a slobody.
O d ô v o d n e n i e :
Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Zákaz mučenia: Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Čl. 15 ods. 2 Dohovoru: Podľa tohto ustanovenia nemožno odstúpiť od článku 2, okrem úmrtí vyplývajúcich z dovolených vojnových činov, a článkov 3, 4 (ods. 1) a 7.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR : Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Čl. 23 ods. 1 Ústavy SR: Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
Čl. 23 ods. 3 Ústavy SR: Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
Čl. 120 Ústavy SR: Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.
§ 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky: Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
Podľa § 4 ods. 3 Zák. č. 400/2015 Z.z.: vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.
§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „... samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia.“
§ 13 písm. e) Zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a zbierke zákonov: Inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú rozhodnutia vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov, rozhodnutia vlády, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a uznesenia vlády, o ktorých rozhodla, že sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov,
§ 19 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
§ 19 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
§ 1aa Zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy: Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom.
§ 3 Zák. č. 575/2001 Z.z.: o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy: V Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády:
a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,
b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
c) Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,d) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
e) Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,
f) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
g) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
h) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
i) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
j) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
k) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
l) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
m) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,
n) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 21 Zák. č. 575/2001 Z.z.: Ostatné ústredné orgány štátnej správy: V Slovenskej republike pôsobia aj tieto ústredné orgány štátnej správy:
a) Úrad vlády Slovenskej republiky,
b) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
c) Štatistický úrad Slovenskej republiky,
d) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
e) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,
f) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
g) Úrad pre verejné obstarávanie,
h)Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
i) Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
j) Národný bezpečnostný úrad.
§ 5 ods. 1 Zákon č. 337/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
§ 5 ods. 4 písm. k) Zákon č. 337/2007 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
§ 62 Zákon č. 337/2007 Z.z., Splnomocňovacie ustanovenia: Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti podľa písm. a) – w).
Výklad vyššie uvedených ustanovení:
K čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR
Slovenská republika je právny štát, kde štátne orgány môžu konať iba to, čo im dovolí zákon, a takým spôsobom, ako im to zákon, dovolí. Občan a podnikateľ (fyzická a právnická osoba) môžu však konať všetko, čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť k tomu, aby niečo konal, ak mu to zákon neukladá. Napr. trestný zákon zakazuje kradnúť, daňový robiť finančné úniky a pod…, a všetko ostatné, čo osobitne zakázané nie je, robiť môže. Pritom pre štátne orgány platí opak, že konať môžu iba to, čo im zákon dovolí a spôsobom, ktorým im to zákon dovolí. Iné nemôžu NIČ. Preto napr. kontrolovať totožnosť občanov môžu iba vtedy, ak zákonným spôsobom označia právny dôvod kontroly a skutok (udalosť), ktorého sa subjekt dopustil. Inak overovať totožnosť občanov „len tak“ nemôžu.
K čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, čl. 3, čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
Povinnosti možno ukladať iba zákonom, pričom v žiadnom zákone právneho (civilizovaného) štátu neexistuje, a existovať za žiadnych okolností nemôže „povinnosť“, ktorá by spôsobila fyzické a duševné utrpenie, ku ktorému zjavne dochádza pri nútenom prekrývaním horných dýchacích ciest, čo je vyvolané zamedzovaním riadneho prísunu kyslíka a riadneho vydychovania splodín do prostredia, ktoré sa naopak, prijímajú späť, čím dochádza k zdravotným obtiažam (strate pozornosti, koncentrácie, závratom, nevoľnostiam a pod.), ochoreniam (kožným, psychickým, obehovým, srdcovým a pod.), a v konečnom dôsledku pri už existujúcich ochoreniach, najmä u osôb už chorých, môže nastať aj smrť.
K čl. 23 ods. 1, 3 Ústavy SR
Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje, a obmedzená môže byť iba zákonom. Uznesenie vlády SR nie je zákon ! Ani vyhláška Úradu verejného zdravotníctva nie je zákon.
K čl. 120 Ústavy SR, § 1 ods. 1, § 13 písm. e) Zák. č. 400/2015 Z.z., § 1aa Zákon č. 575/2001 Z.
Na vykonanie zákona a v jeho medziach, navyše na vykonanie ústavného zákona, VLÁDA vydáva NARIADENIA. Nie uznesenia. Niektoré uznesenia vlády sa síce môžu vyhlásiť v zbierke zákonov, ak tak rozhodne vláda, avšak nie uznesenia za účelom vykonania zákona. Za účelom vykonania zákona vláda vydáva NARIADENIA. Hovorí tak ÚSTAVA SR. Bodka.
K § 4 ods. 3, § 5 ods. 2 Zák. Zák. č. 400/2015 Z.z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014, § 1aa Zákon č. 575/2001 Z.z.
Vykonávacím predpisom, v danom prípade vyhláškou úradu verejného zdravotníctva, nemožno ukladať povinnosti ani meniť právnu úpravu nad rámec zákona. Zároveň, ak vykonávací predpis má byť všeobecne záväznej povahy, musí to byť vyjadrené v splnomocňujúcom ustanovení, ktoré je obsahom zákona (v danom prípade Zákona č. 355/2007 Z.z.). Špeciálna delegácia musí byť vždy určitá. Z jej znenia musí jasne vyplývať, ktorý orgán je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu a ďalej aké otázky a v akom rozsahu môže vo vykonávacom predpise tento splnomocnený orgán upraviť.
Na základe uvedeného, kde citovaný zákon neobsahuje osobitné splnomocňovacie ustanovenie pre Úrad verejného zdravotníctva vydávať všeobecne záväzné právne predpisy – vyhlášky, nemá tento úrad zákonnú kompetenciu vydávať takéto vyhlášky vôbec. Takéto predpisy môže vydávať iba Ministerstvo zdravotníctva.
K § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z., § 5 ods. 1, 4 písm. k), § 62 Zák. č. 337/2007 Z.z., § 3, § 21 Zák. č. 575/2001 Z.z.
Úrad verejného zdravotníctva nie je ústredným orgánom štátnej správy ani ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Nemôže preto vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, o čom svedčí samotný Zák. č. 355/2007 Z.z., ktorý mu nedáva osobitné splnomocnenie, dáva ho iba podľa § 62 Ministerstvu zdravotníctva (súčasne Zák. č. 400/2015 Z.z. neumožňuje tvorbu právnych predpisov podľa § 59b Zákona č. 355/2007 Z.z.).
Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, a nariaďuje opatrenia v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva, nevydáva však všeobecne záväzné právne predpisy s celoštátnou pôsobnosťou. Takúto právomoc má iba ministerstvo zdravotníctva.
K § 19 ods. 1 , 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.
Všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov (s čím sú spojené viaceré právne podstatné skutočnosti, vrátane ich dosahu pre verejnosť a pod.), nie vo Vestníku vlády SR. Iba vyhlásenie právnych predpisov v Zbierke zákonov dáva všeobecne záväzným predpisom platnosť, účinnosť a teda záväznosť.
Zhrnúc:
Uznesenia vlády SR, vrátane č. 808/2020 a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 77/2020, nemajú zákonnú formu, náležitosti ani obsah ! Nie je dodržaný zákonný legislatívny postup ich tvorby a vydania, a preto sú neústavné, neplatné, neúčinné a nezáväzné. Tieto právne akty sú nulitné.
Vláda SR nemá právomoc riadiť štát uzneseniami, ale iba nariadeniami.
Úrad verejného zdravotníctva SR, ako orgán, ktorý nie je ústredným orgánom štátnej správy, nemá delegovanú právomoc na tvorbu a vyhlasovanie všeobecných právnych predpisov, zároveň k tomu nemá zákonné splnomocnenie, pričom všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR, nie vo Vestníku vlády.
Povinnosti uložené Uzneseniami vlády SR v otázke Covid-19, ako neústavnými paaktmi, sú právne irelevantné.
Povinnosti uložené Vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva v otázke Covid-19, ako neústavnými paaktmi sú právne irelevantné.
Pri tvorbe a vyhlasovaní týchto dokumentov nie je dodržaný zákonný legislatívny postup, a preto sú neústavné, neplatné, neúčinné a nezáväzné.
Sloboda pohybu a pobytu zaručená v čl. 23 ods. 1 Ústavy SR je zaručená.
Obmedzená môže byť iba zákonom.
Zákonom nie je Uznesenie vlády SR, ani
Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR.
§§§
Na záver je treba pripomenúť jedno memento: Tento teror, ktorý zažívame dnes nie je exkluzívnym dielom Matoviča a spol. Je pokračovaním započatého rozkladu štátu už za predchádzajúcej vlády.
Gen. Lučanský bol vo funkcii prezidenta policajného zboru SR od 1.6.2018 do 31.8.2020, v ktorom období dochádzalo k nezákonným obviňovania a zatýkaniam napr. aj mojich klientov, neb. Rudolfa Steigaufa, Doc. Ing. Jána Dudáša DrSc., ako aj pred tým p. Tibora Eliota Rostasa a iných, pre ich spoločenské a politické názory. A tie zatýkania boli rovnako svojvoľné a nehumánne.
Ako sa vraví „akými zbraňami bojuješ, takými zhynieš“,… a preto je nevyhnutné dbať na zachovávanie právneho štátu. Je veľmi pravdepodobné, že praktiky súčasnej vlády a jej aktérov ich zasiahnu samotných tým istým „modusom operandi“, aký aplikujú dnes na ostatných občanov.
Napriek uvedenému, ako som písala v článku zo dňa 5.1.2021, patrí gen. Milanovi Lučanskému nesmierna vďaka, úcta a česť za jeho podiel na boji s kriminalitou porevolučného Slovenska a zabezpečení nám slobody. Bohužiaľ sa politikom v uvedenom období tá sloboda akosi „vymkla“ spod kontroly a začali ju obmedzovať nezákonným spôsobom proti vlastným občanom.
Napriek všetkému, gen. Lučanskému patrí česť za jeho statočnú prácu a odvahu.
Nech naveky odpočíva v pokoji.
Česť jeho pamiatke nech odpočíva v pokoji.