ANARCHOKAPITALIZMUS s URZOU – 2. časť: Školstvo

ŠTÁT AKO MONOPOL MOCI DOZREL DO KORPORÁTNEHO FAŠIZMU. PRIRODZENE…

Nič iné ani čakať nebolo možné. Ako všetko, aj štát má svoje „najlepšie dni“ za sebou. Iba tomu ešte nie každý rozumie…, alebo si tú myšlienku nechce zatiaľ ani pripúšťať. Štát „dozrel“ do stavu, kde neposkytuje občanom istoty, ale s istotou občanov likviduje…

„O nezbytnosti státu a správnosti demokracie nás již od útlého věku, kdy se naše mysl a názory teprve začínají formovat, přesvědčují státem ovládané školy“.

Martin Urza (jednoducho URZA) je známy český anarchokapitalista, človek, ktorý vyznáva osobnú slobodu, úctu k vlastníctvu a princíp neagresie. 

Vyštudoval informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej Univerzity, kde sa zaoberal tiež matematikou, ekonómiou a pedagogikou. Živil sa ako programátor a vlastnil softwarovou firmu. Učil na súkromnom gymnáziu v sieti EDUCAnet. Dnes sa venuje prednáškovej a publikačnej činnosti na tému anarchokapitalizmus. Je autorom knihy Anarchokapitalismus.

„Představte si svět, kde rozhodujete o svých životech. Svět, ve kterém smíte vzdělávat své děti po svém; veřejně hlásat cokoliv, čemu věříte; bez státních regulací obchodovat, podnikat či se nechat zaměstnat; nekomunikovat s úřady.

Svoboda znamená možnost rozhodovat o sobě a nést za své jednání odpovědnost. Není slučitelná se státními zásahy a regulacemi v prakticky každé oblasti našich životů. Právě svobodou platíme za každou další pravomoc státu“. 
Martin Urza, www.urza.cz

Anarchokapitalizmus nie je chaos, ani bordel, ani rozbité autá a výklady ani vypálené ulice…

Pojem anarchizmus an-arché pochádza z gréckeho slova a znamená „bezvládie“. V novodobých dejinách sa tento termín používal od čias francúzskej revolúcie v kritickom zmysle ako synonymum pre chaos a neporiadok. Anarchisti však takéto zjednodušovanie striktne odmietajú. Po zverejnení spisu P. J. Proudhona „Čo je vlastníctvo“, ktorým sa autor hrdo prehlásil za anarchistu, sa začala ideológia spájať s pozitívnym ohlasom.

Hlavnou ideou anarchizmu je názor, že politická moc vo všetkých podobách (hlavne v podobe štátu, ktorý „uráža“ princípy slobody a rovnosti) je zbytočná a zlá. Cieľom je preto dosiahnuť bezštátnu spoločnosť s neobmedzenou autonómiou človeka. Poriadok a harmónia v spoločnosti môžu vznikať prirodzene a nemusia byť štátom vnucované zhora. (Internet)

Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu,  definovaného Weberovsky ako „monopol na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard. (Wikipedia)

Téma v dnešnej dobe viac než zaujímavá, najmä keď si štát prisvojil človeka ako otroka, na ktorom robí medicínske pokusy… Ak sa im človek neodovzdá, nastupuje násilie…

*** *** ***

Žijeme dnes dobu, ktorá sa vymyká zdravému rozumu. Nieže by to doposiaľ, do času vyhlásenia „pandémie C-19“, bolo ideálne, život mal aspoň mantinely logického správania. Či už správania čestného, lstivého, správneho, nesprávneho…, ale svojim spôsobom logického. Útočník napádal cudzieho (čo nie je správne, ale z pohľadu útočníka pochopiteľné), napadnutý chránil seba a svoju rodinu (čo je správne a objektívne pochopiteľné). 

Dnes však človek aj so svojou rodinou uteká do náručia agresora, sebe a svojim deťom zakladá okovy na tvár, zodpovedne si upiera riadne dýchanie, pravidelne odovzdáva bunky na výskum, necháva sa napúšťať jedmi a (ako) zmyslov zbavený sa dožaduje, že bez tejto kontroly a invazívnych zásahov do svojho vnútra už nechce viacej žiť. Pretože otroctvo je sloboda. Štát je svätý grál a verejný záujem je mantra… Kto sa toho nechce zúčastniť, nech zhynie! (vyjadrujú sa tak aj niektorí lekári).

Uvedený fanatizmus tu však nie je bez príčiny. Vyrástol na indoktrinácii obyvateľstva od úrovne detí a mládeže.

Školstvo a vzdelávací systém je základ toho, ako bude spoločnosť vyzerať a fungovať. Ak dnes sú ľudia ochotní byť otrokmi výmenou za dovolenku pri mori alebo plazmu na stene, niektorí ani za to, chyba sa evidentne stala už na ich úrovni dieťaťa.

Deťom je vštepovaná slepá poslušnosť k autorite štátu ako monopolu moci. Monopol moci je im vštepovaný ako prirodzený zákon. Zároveň s tým je potlačované kritické myslenie, čo je vyvažované kultom konzumu. No a dnes máme spoločnosť, rodičov a starých rodičov, ktorí svojim deťom nasadia náhubky alebo vstreknú experimentálne preparáty a poskytnú ich na výskum výmenou za „slobodu“ posedenia v reštaurácii alebo pobytu v letnom tábore. Čo je ešte horšie, tie náhubky im nasadia aj za účelom prístupu ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iných inak zaručených práv a slobôd, na fungovanie ktorej infraštruktúry sa sami povinne skladajú.

Ale aj keď platíš, ale nevzdáš sa dnes slobody v prospech štátu, benefit už nemáš…

Štát ako monopol moci zlyhal, pretože sa z podstaty už vyčerpal a ďalej iba vyčerpáva občanov.

Tu je dôležité podotknúť, že štát sa prezentuje ako záruka demokracie. Pojem demokracia sa však iracionálne spája s významom „najlepšie, najsprávnejšie“.  Demokracia je spôsob vládnutia (už tento pojem vo mne vyvoláva averziu, aby mne mal niekto vládnuť), kde väčšina skrz menšinu (teda menšina ovláda väčšinu, ktorá ju živí) sa podriaďuje tyranii živenej menšiny. 

Pokiaľ demokratické rozhodnutie väčšiny má byť synonymom správneho a dobrého, potom je aj  demokratické rozhodnutie o vyhubení časti obyvateľov (podľa ideologického zamerania doby) napr. neočkovanej časti obyvateľstva alebo inej farby pokožky, správne a dobré… Uvedený záver je zjavne scestný… Ale je to demokratické rozhodnutie, a pre zindoktrínované deti a mládež je to aj správne a dobré. A platí to aj opačne, čo je zlé, to je nedemokratické. Tieto deti by ochotne povstali do prvých radov na vyhubenie nedemokratických živlov, na ktoré stačí prstom ukázať, pretože v ich vštepenom videní ide automaticky o zlo. A práve tieto živé nástroje potrebuje štát už od mala ovládať v tých intenciách, ako ich sám „dobru a zlu“ naučí. 

Ako by teda mohla fungovať spoločnosť inak a lepšie ? Iba tak, ako sa o to SAMI postaráme. Štát sa za nás nepostará o nič. Naopak, o štát sa staráme my. A tým sa staráme o tých, ktorý nám paradoxne vládnu ako kategórii nižšieho plemena a berú nám práva a slobody, ktoré nám ani oni, ani štát však nedali. Ani právo na život, ani právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia, ani právo na slobodu myslenia a výhradu svedomia… Tie sú nám dané od Boha.

ANARCHOKAPITALIZMUS s URZOU.

1. DIEL.: Všeobecne o anarchokapitalizme, 21.1.2022 www.slobodnyvysielac.sk  https://hearthis.at/slobodnyvysielac/pekny-den-s-adrianou-krajnikovou-51-2022-01-21/
2. DIEL.: Vaše otázky a odpovede na ne a téma školstva, 28.1.2022 www.slobodnyvysielac.sk 12.00 hod. – 15.00 hod. https://odysee.com/@olpzs.sk:d/pekny-den-s-judr-adrianou-krajnikovou-52-2022-01-28:f

Úryvok z myšlienok URZU:

„Potom se mým hlavním důvodem pro anarchokapitalismus stala etika. Stát ke svému fungování získává zdroje způsobem, že vyhrožuje lidem násilím, pokud mu nezaplatí daně. Přinutí lidi platit pomocí výhrůžek exekucí, vězením a dalšími prostředky. Mně to přijde absolutně nesmyslné. Kdybych já za vámi přišel a začal vám něco brát nebo vyhrožovat, tak se všichni shodnou, že to je špatně a že jsem lupič, protože se jedná o vaše prostředky, které jste si sám vydělal. Když to samé ale dělá stát, tak je to podle lidí v pořádku. 

Hodně lidí namítne, že stát za peníze poskytuje nějaké služby, ale tady nabízím jednoduchý příměr – umyju vám auto a potom mi zaplatíte tolik peněz, kolik si řeknu – také to nebude v pořádku. 

Stát funguje na úplně stejném principu: vybere od lidí peníze, za které jim pak poskytne nějaké služby v rozsahu a kvalitě, které si sám určí. Jednotlivec ale nemůže například říci: se zdravotnictvím jsem za ty peníze spokojen, ale služby, které stát poskytuje ve školství, jsou bídné, takže o ně nemám zájem a raději si za své peníze zajistím lepší vzdělávání po svém. A o tom je přesně můj příklad: stát mi poskytuje nějakou službu a bere si za to nějaké peníze, ale já nemohu říci, že tohle odmítám a chci si to raději zajistit jinak. Respektive mohu si to, v případě některých služeb, zajistit jinak, ale státu stejně zaplatit musím, jinak proti mně bude použito násilí“.
Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/anarchokapitalismus-stat-osobni-vlastnictvi-svoboda-prostredky-urza-paralelni-polis.A180302_103202_domaci_fer

Kniha GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel. O tom, ako to celé začalo… Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok:

OBČIANSKE ZDRUŽENIE – OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

JUDr. Adriana Krajníková