Ján Mikas, hlavný hygienik SR, vydal počas tragédie COIVD-19 množstvo ničotných opatrení, medzi nimi aj tie na izoláciu občanov po ich príchode zo zahraničia do vlasti.
Išlo o sériu opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR pod označením OLP,, vydávaných podľa § 12 ods. 2 a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a to na prekrytie hornbých dýchacích ciest, povinnosti izolácie, testovania, uzavretia prevádzok a pod.
V poukazovanom prípade išlo o Opatrenie zo dňa 4.4.2020 OLP/3012/2020, vydané podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým sa nariaďuje všetkým osobám, ktoré od 06. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky .
Andrej O. (ako jeden z mnochých), bol po príchode zo zahraničia do vlasti odvedený proti jeho vôli do štátnej izolácie v Gabčíkove, kde bol uzavretý za účelom núteného odberu jeho biologockého materiálu. Bol tam držaný od 12.4.2020 do 19.4.2020, a opakovane mu boli takto odoberané vzroky z tela.
Málokto sa pozastavoval v tom čase nad trestnoťou tohto odberu, na toto som začala poukazovať vo svojich verejných vystúpeniach od septembra 2020, aj pre čo mi komora pozastavila výkon činnosti.
Tu na margo posledných dní treba uviesť, že nelegálni migranti z tretích krajín, objektívne zanesení exotickými baktériami a vírusmi, boli minulým režimom po vstupe do našej vlasti vítaní, a štát im na naše náklady rozdával papieriky na bezproblémové potulky Európou a Slovenskom. Avšak niečo pred tým, boli tým istým režimom naši občania po vstupe do vlasti odchytávaní za účelom odoberania ich biologického materiálu, a štát im rozdával papieriky na uzavretie do izolácie a tieto odbery. Štát bez akejkoľvek, aj zdravotnej kontroly, dovolil na naše územie vstúpiť rizikovým osobám, avšak nedovolil vstúpiť vlastným občanom, bez toho, aby im neboli invazívne odobraté vzorky tela.
V rámci kritiky týchto opatrení som poukazovala o. i. na to, že už Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020 bolo povedané, že predmetné opatrenia hlavného hygienika nie sú všeoebcne záväzné právne predpisy, ale ide o hybridné správne akty. To sú také, ktoré sú vlastne individuálnym právnym aktom (to sú rôzne rozhodnutia voči osobám s možnosťou opravného prostriedku) avšak s prvkami normatívneho právneho aktu (všeobecného predpisu), kde v danom prípade normatívny prvok spočíval vo všeobecne určenom okruhu adresátov opatrenia (povinnosti), a individuálny prvok, ktorý pri týchto opaterniach je dominantný, bol určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa týka konkrétnej pandémie Covid-19.
Ústavný súd zhrnull, že opatrenie s povahou hybridného správneho aktu nie je právnou normou, a teda nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zároveň som poukazovala, že predmetné Opatrenie hlavného hygienika je ničotné z dôvodu ťažkého omylu v osobe adresáta opatrenia, ktorým boli všetky osoby prichádzajúce v určený čas na územie Slovenskej republiky, avšak adresátom izolácie podľa zákona sú iba osoby choré na prenosné ochorenie. Zároveň som poukazovala, že účelom izolácie nie je odber vzoriek tela a vykonanie laboratórnej diagnostiky, ale oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie bez možnosti ich nútenia na invazívne zákroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. m) Zák. č. 355/2007 Z. z. na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.
Ničotné, inak povedané nulitné, je také rozhodnutie, ktoré trpí napr. absolútnym omylom v osobe adresáta, alebo nemeožnosťou, príp. nedovolenosťou plnenia, čo je daný prípad.
Obdobne, ako nulitným aktom by bolo napr. aj rozhodnutie o priestupku vydané voči osobe, ktorá viedla vozidlo a porušila povinnosti držiteľa vozidla podľa § 6a zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (napr. rýchlosť jazdy, povinnosť zastaviť na značke Stop a pod.), avšak táto osoba by nebola držiteľom vozidla podľa zákona, t. j. podľa § 2 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Išlo by o rovnaký absolútny omyl v osobe adresáta.
Taktiež som dávala do pozornosti, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 bolo za nesúladné s Ústavou SR vyhlásené ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. na základe ktorého bolo Opatrenie vydané. Do osobitnej pozornosti som dávala, že podľa § 91 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde, posudzované Opatrenie stratilo účinnosť.
Podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy, predmetné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. Na rozdiel od už ničotného opatrenia hlavného hygienika. Súdy sa však nespravovali Nálezom, ale Mikasom.
Je teda obejktívne nepochybné, že izolácia bola protiústavná a opatrenie ukladajúce povinnosť izolácie neúčinné.
Andrej O., ako mnohí iní izolovaní občania, ako poškodené osoby štátom, namiesto ospravedlnenia obdržali od Slovenskej republiky faktúry na zaplatenie za stravu v tejto izolácii. Po tom, čo sumu neuhradili, obdržali od Ministerstva vnútra SR výzvu na úhradu pohľadávky. Ak to neuhradili, ministerstvo podalo žalobu o zaplatenie, a zároveň postúpilo pohľadávku na vymáhanie spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., ktorá si už k istine žiadala aj úrok z omeškania. Čisté výpalníctvo!
Takto od p. Andreja bola vymáhaná suma ministerstvom vnútra vo výške 91 Eur, a zároveň spoločnsoťou Slovenská konsolidačná, a. s., vo výške 102,88 Eur (kto skôr „utrhne“, ten má).
Okresný súd v Ružomberku sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou rozhodol tak, že zaviazal p. Andreja zaplatiť štátu sumu vo výške 91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvednej sumy. Argumenty, na ktoré sudkyňa poukazovala boli nielenže právne nezmyselné, ale nedovolené.
Ako je uvedené vyššie, citované rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné, a dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov, stratilo účinnosť Opatrenie hlavného hygienika, na podklade ktorého bol žalovaný predmetný nárok. Teda právny titul pre zaplatenie neexistoval.
Sudkyňa priznala nárok vediac, že pre jeho priznanie neexistuje právny titul. Jednak preto, že ide o hybridný akt, ktorý nie je všeobecne záväzný a žalovaného nezaväzoval, ako aj preto, že po obsahovej stránke bol ničotný z dôvodu absolútneho omylu v osobe adresáta, a zároveň bol podľa nálezu ústavného súdu protiústavný a neúčinný. V jednej veci 3 zásadné prekážky.
Keďže vo veci bol vyhlásený citovaný ústavný nález, týmto bola sudkyňa viazaná. Ona to ale ignorovala a ignorovala tak aj neúčinnosť predmetného Opatrenia. Zjavne úmyselne poprela jednoznačné zákonné ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. zaväzujúce iba osobu, ktorá je povinnou titulom zákona v spojení s príslušným právnym predpisom, ktorý neexistoval.
V rámci obrany som súdu som osobitne poukázala tiež na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.12.2017 sp. zn. I. ÚS 575/2016-197, že „V prípade nerešpektovania rozhodnutia ústavného súdu zo strany inej osoby prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť podľa § 350 Trestného zákona.“
Napriek všetkým zákonným argumentom, ktoré súd pozná aj z úradnej povinnosti, osobitne ich poznal z podaní žalovaného, teda z mojcih právnych argumenotv, sudkyňa priznala štátu nárok de iure bez právneho podkladu a voči de iure poškodenej osobe, o čom všetkom nepochybne vedela.
Na základe nášho odvolania s uvedenými argumenti, Krajský súd v Žiline dňa 27.6.2023 vydal rozsudok, kterým zmenil rozsudok sudu prvého stupňa a žalobu zamietol.
Súd potvrdil moju obranu, že Opatrenie stratilo dňom vyhlásenia citovaného nálezu účinnosť, a teda neexistuje právny titul nároku.
Na doplnenie akcentoval skutočnosť, že žalovaný nieže nemá povinnosť zaplatiť štátu za stravu počas izolácie, ale že za túto izoláciu má nárok voči štátu na náhradu škody.
Potvrdil to, čo hovorím od začiatku…, že štát za tieto izolácie zaplatí!
Toho času už podávame s poškodenými osobami návrhy na náhradu uvedenej škody, kto sa chcete pripojiť, kontaktujte ma na: info@olpzs.sk
Do predmetu správy napíšte: IZOLÁCIA – náhrada škody, pripojte rozhodnutie alebo iný právny titul, preukazujúci Vašu izoláciu. Po tomto vás budem konataktovať.
Citovaný rozsudok sa stal podkladom pre všetky ostatné rozhodnutia, na základe ktorých súdy začali zamietať nároky štátu o zaplatenie za stravu počas protiústavnej izolácie.
A na záver:
Keďže komora mi nezákonne pozastavila výkon advokácie (čo je predmetom osobitného konania), nemohla som oficiálne vystupovať ako právny zástupca, aj keď súdu bolo zrejmé, že vec de facto zastupujem a čerpá z mojich právnych argumentov.
Pre mňa ide o značné poškodenie majetkovej, ale ešte viac nemajetkovej povahy, pretože nie som označená ako právny zástupca na prelomovom rozhodnutí, ktoré ukončilo výpalníctvo štátu voči občanom ohľadne izolácii. A tých prelomových rozhodnutí, kde nie som uvedená ako advokát, ale ktorých som argumentačne autorom, je veľa…
Citujem z rozhodnutia krajského súdu: „Na vyjadrenie žalovaného podaného prostredníctvom JUDr. Adriany Krajníkovej zo dňa 16.10.2022 súd prvej inštancie neprihliadol, nakoľko uvedené vyjadrenie bolo podané JUDr. Adrianou Krajníkovou, ktorej bolo udelené plnomocenstvo zo strany žalovaného ako advokátke, keď súd prvej inštancie úradnou činnosťou zistil, že menovanej bol pozastavený výkon advokácie, a teda zastúúpenie uvedenou osobou ako advokátkou nie je možné…“.
Odvolací súd sa cit.: „s právnym posúdením veci (súdu prvého stupňa) nestotožnil a uznal odvolaciu argumentáciu žalovaného“, ktorú som postavila. Avšak nie som označená v rozsudku ako právny zástupca…
Viac k tejto téme a iným rozhodnutiam, a k VÝPALNÍCTVU štátu v kontexte aj so 17. novembrom v reláci dňa 17. novembra 2023: „Pekný deň s Adrianou Krajníkoovu“ na www.slobodnyvysielac.sk. Po odvysielaní tu bude vložený link na reláciu.
Pokiaľ chcete podporiť moju činnosť a
participovať na budovaní spravodlivosti a právneho štátu,
prispejte prosím finančným darom v ľubovoľnej výške na účet:
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO NIKDY nebude môcť povedať, že "to bolo inak".
Že COVID nebol štátny útlak, slzy, ale aj naše spojenectvo a nádej.
Zakúpením knihy prospejete na činnosť občianskeho združenia
Ochrana ľudských práv a základných slobôd
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel
O tom, ako na Slovensku začala totalita pod falošným obrazom ochrany zdravia.
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok.
Pridaj komentár