Ak nebude Štefan Harabin prezidentom Slovenska, Slovensko nebude už nikdy právnym štátom. Máme vážne justično-systémove problémy, ktoré vyžadujú zásadné ústavno-právne riešenia, avšak nikto im nevenuje pozornosť. Riešia sa symptómy, nie príčina. A v tomto chaotickom stave kvitne policajná a justičná mafia, ktorá takto bude pokračovať ďalej.
Štefan Harabin to výstižne opísal na prezidentskej šnúre v Martine, kde som bola s ním a viac o tom sa dozviete v dole pripojenej relácii „Pekný deň s Adrianou Krajníkovou“.
Covidový teror nie je problémom iba Matoviča a Mikasa, ale v prvom rade justičného systému
Prokuratúra SR a súdy SR držia podľa Ústavy ruku nad zákonom. Nad konaním súkromných osôb, ale aj politikov a úradníkov, vrátane prokurátorov a sudcov. To všetko ale prestalo platiť príchodom Covidu.
Ak by fungal justičný systém, sudcovia by rušili a sankcionovali Mikasovi opatrenia neplatnosťou, a nie občanov na ich základe pokutami a inými záväzkami.
Justičný systém sa stal kladivom na „čarodejnice“ –
objektívne kriticky mysliacich ľudí.
Prokurátori a sudcovia nedvihli ruku na ochranu zákona a občana, ale na popretie zákona a proti občanovi. Dvíhali ruky na ochranu záujmov cudzích obchodných spoločností. A dnes ďalej krivia právo, aby toto svoje zlyhanie zakryli. Je im jedno, že kumulujú bezprávie.
Výroky o KOVIDOVÚ ZLATÚ MREŽU:
Justičné orgány enormným spôsobom pokrivili právo, kde medzi najvýstižnejšie patrí výrok predsedníčky Krajského súdu v Košiciach, Frederiky Zozuľákovej, ktorá uvedomujúc si, že požiadavka prekrytia horných dýchacích ciest nemá oporu v zákone, na moju žiadosť o nahliadntie do súdneho spisu a s tým spojenú otázku, či bude odo mňa vyžadované prekrytie dýchacích ciest a meranie telesnej teploty pri vstupe do budovy súdov, a ak áno, nech mi je s poukazom na čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR označené ustanovenie príslušného zákona ukladajúce takéto povinnosti, pretože inak sa tomu nehodlám podriadiť, odpovedala, že rozmer opatrení hlavného hygienika o nosení či nenosení rúšok by sme mali vzhľadom k pandémii prekročiť, a zamerať by sme sa mali na rozmer ľudský. Takže aj keď to nie je zákonná povinosť, vyžadované to bude, inak do budovy nebudem vpustená.
Predsedníčka súdu tým zo svojej pozície povedala enormne vážnu vec, že príkaz vládnej moci, na úrovni zásahu do ľudských práv a základných slobôd, musíme uposlúchnuť aj vtedy, ak nemá oporu v zákone. Táto osoba poprela všetko, na čom stojí jej funkcia v parlamentej demokracii – kde platia zákony prijaté Národnou radou (teda nami všetkými) a zvolila úradnícku totalitu – kde platí to, čo povie svojvoľne úradník bez toho, aby to bolo dané zákonom (teda nami všetkými). Týmto výrokom vykopla pilier právneho štátu a jeho múry popadali.
Svoj postoj odôvodnila poukazom na ochranu zamestnacov súdu pred Covidom, ktorých ak bol dôvod chrániť, mala to robiť podľa zákona o ochrane bezpečnosti zdravia pri práci príslušnou bariérnou ochrannou (špeciálny odev, ochranné pomôcky a pod.), nie brániť ľuďom vstup do budovy súdov kladením im podmienok bez opory zákona. Za situácie zvýšeného ohrozenia bezpečnosti štátu, čím je mimoriadna situácia aj núdzový stav, práveže zákony platia prísnejšie, nie že neplatia a platí „rozmer ľudský“.
Frederika Zozuľáková poprela čl. 2 ods. 2, ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm., a), ods. 2 Ústavy, a takto konalo 99,999…% slovenských sudcov. Nad ústavu postavili svojvôľu, a obhajovali to mantrou o Covide. Išli v ústrety farmaceutickým záujmom, ktoré pokračovali požiadavkou na odoberanie vzoriek biologického materiálu a vpravovanie experimentálnych látok do tela. Všetko prepojené so zberom dát… Pokračovanie Mengeleho výskumov, teda výskumov v pozadí tých istých záujmových skupín, ako v minulom storočí, iba vo väčšom rozsahu a z pohodlia domova. A ľudia ako v hypnóze tomu utekali oproti… Kto bol normálny, a nezapojil sa, toho prenasledovali policajné zložky a justícia.
Svoju ruku k dielu priložila aj predsedníčka Krajského súdu v Košiciach Frederika Zozuľáková, ktorá mi zmarila úkon študovania súdneho spisu z dôvodu požiadavky, ktorá nemala oporu v zákone.
Dusiť ľudí v mene výskumov farmaceutických firiem a označiť to za „ľudský rozmer“, chce fakt dávku buď naivity alebo účelového prístupu. To skutočne týmto sudcom nedoplo, že podvod s bránením riadneho dýchania má za následok infiikovanie ľudí vlastnými splodinami a nakultivovanými baktériami, a toto bol dôvod nárastu respiračných ochorení, a takto bola umelo vytvorená pandémia? A ľudia zomierali pod prístrojmi v nemocniciach a dnes na „vakcínu“…
Sama predsedníčka súdu a 100 % slovenských úradníkov si to rúško dávali dole z nosa (objektívne sa pod tým nedalo riadne dýchať a dlhší čas pracovať), ale pokrytecky vydávali rozhodnutia, ktorými sankcionovali spoluobčanov za ich nenosenie. Tento „ľudský rozmer“ premostený neskôr do odoberania biologického materiálu a vpravovania experimentálnych látok do tela pod ďalším dojemným sloganom „vakcína je sloboda“, bude mať ešte siahodlhé následky. Ak sa znova nejakí psychopati rozhodnú, že bude treba prekryť iné orgány a riadne nevylučovať, a nechať sa napichať experimentálnymi roztokmi, Frederika znova poslúži…? Použije ľudský rozmer…?
Ako sa dá dnes po tomto zrútení právneho štátu aplikovať napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.7.2009 sp. zn. 7 Sžso 85/2008, pojednávajúci o tom, čo je priestupok, cit.: „pre účely posúdenia otázky nepodriadenia sa podzákonnému aktu je potrebné zistiť, či žalobca porušil povinnosti uložené mu zákonom … ak bol žalobca postihnutý uplatnením sankcie za konanie, ktoré porušením právnej povinnosti nie je, nemožno považovať rozhodnutie správneho orgánu za zákonné.“. Dnes na to súdy zvysoka kašlú, a ako priestupky a správne delikty odsudzujú porušenie opatrení uložených bez opory zákona.
A v duchu tohto „ľudského rozmeru“ dnes exekučné súdy a exekútori, likvidujú rodiny exekúciami za pokuty pre porušenie povinností, ktoré neexistujú.
V akom systéme to vlastne žijeme?!
Načo nám je parlament? A prečo sa nazývame právny štát, keď si vystačíme s príkazmi úradníkov a prihlúplymi argumentmi niektorých sudcov ?
Prečo tá obrovská LOŽ o právnom štáte ?
Tak to aspoň pomenujme totalita, a bude to férové.
Ďalší z výrokov o zlatú mrežu je výrok JUDr. Eleny Černej, prokurátorky Generálnej prokuratúry SR. Na moju námietku podanú na GP SR o nedostatok právomoci hlavného hygienika vydávať opatrenia na ochranu verejného zdravia ako všeobecne záväzné akty, mi písomne potvrdila, že tieto opatrenia skutočne trpia nedostatkom jeho vecnej pôsobnosti ich vydávať a tým aj nedostatkom právnej formy akt. Z hľadiska práva ide o takú vadu, ktorá má za následok ničotnosť aktu., Jedným dychom však pokračovala, že napriek zistenému porušeniu zákona je nevyhnutné týmto opatreniam zachovať účinnosť. Takže niečomu, čo neexistuje, je podľa generálnej prokuratúry nevyhnutné zachovať účinnosť. Toto nebol názor 10 ročného žiaka, ktorý ešte nemal ani občiansku náuku, ale názor prokurátorky GP SR.
Ohľadne mojej námietky na samotný obsah týchto ničotných opatrení, konkrétne na ukladanie zákazu vychádzania bez prekrytia horných dýchacích ciet, pričom takéto obmedzenie základných práv nie je upravené zákonom, a ide tak o zneužívanie právomoci Jána Mikasa, ktorý obmedzuje základné práva a slobody bez opory v zákone, uviedla, že nejde o právnu otázku, ale odbornú (zdravotných, epidemiologických a pandemických záverov), preto kontrola jeho konania nepatrí do právomoci prokurátora. BÁC! Právny štát sa rozbil ako sklenený pohár o skalu.
Prokuratúra sa vzdala dozoru nad páchaním trestnej činnosti verejného činiteľa, ktorý poškodzoval aj ústavné zriadenie, pretože jeden štátny úradník sa postavil do role Národnej rady, iba ktorá ukladá povinnosti a určuje medze základ práv a slobôd. Nielenže prokuratúra nezasiahla, ale týmto postojom dala uvedenej tejto trestnej činnosti voľnú ruku aj so svojim požehnaním.
Ani sudcovia nezasiahli, a tak ako je uvedneé vyššie, ako konala Frederika Zozuľáková , vediac, že povinnosť na prekrytie horných dýchacích ciest neexistuje, fungoval celý „právny štát“ – na základe príkazov a zákazov jedného človeka, bez opory v zákone, a ktoré vyhlasoval zo svojej kancelárie ako všeobecne záväzné predpisy. A súdy sú s tým dodnes stotožnené. A ten, kto túto totalitu legitímne neprijal, aby o jeho dýchaní rozhodoval štátny úradník, je dodnes šikanovaný a súdy ho sankcionujú právne nezmyselnými rozhodnutiami postavenými na neexistujúcich povinnostiach ako prekrytie horných dýchacích ciest, testovanie, izolácie… Naozaj sme právny štát, vážení sudcovia?!
Týchto adeptov na ocenenie covidovej zlatej mreže je viacero. Čo je ale vážne, je to, že tieto ich názory sú piliere dnešného diania a rozhodovania súdov, vrátane otvárania exekúcií. Sú to základy novodobých rozhodnutí a zajtrajších ešte väčších krívd.
Zmena justičného systému a
prijatie zodpovednosti verejných činiteľov
za covidové zločiny
Ako z týchto problémov von…?
V prvom rade je potrebné pomenovať problém, ako som uviedla vyššie, a označiť Mikasove akty za ničotné. Zároveň je potrebné vyvodiť trestno-právnu zodpovednosť voči páchateľom, a ďalší úradníci sa už sami a ochotne budú riadiť zákonom. No a súčasne s tým je potrebné zmeniť justičný systém – a toto výstižne opísal Štefan Harabin v Martine.
Nikto z prezidentských kandidátov nehovorí o týchto otázkach. Pritom sú základom na pozitívnu zmenu v spoločnosti. Dnes sa nachádzame v nefunkčnom právnom systéme, založenom na svojvôli úradníkov a na precedensoch postavených na neexistujúcich povinnostiach a prípustnosti úradnickej svojvôli. Čokoľvek sa v spoločnosti hoc aj dobré prijme, časom to narazí na nefunkčný právny systém. Rovnako sú ním postihnuté aj individuálne právne spory.
POST-COVIDOVÁ REALITA NA SLOVENSKU
Sú 4 mesiace po voľbách, a na Slovákov sa sypú exekúcie za „priestupky“ neprekrytia horných dýchacích ciest. Všetci už vieme, že takáto povinosť neexistuje, nemohli ju porušiť a nemohli spáchať priestupok. Ale exekučné súdy to netrápi, úradníci vydávajú poverenia na exekuovanie občanov, exekútori im blokujú účty a sťahujú peniaze. Pre porušenie neexistujúcej povinnosti. Celá justícia sa tvári, že je tov poriadku! Choré…!
Dňa 20.1.2024 som bola na podujatí v Alekšinciach, kde sme sa stretli so Štefanom Harabinom a Petrom Kotlárom, a prvýkrát sme v tejto zostave otvorili otázku covidovej zodpovednosti.
Zostrih z podujatia si môžete pozrieť TU:
O tomto, ako aj o súvisiacich veciach som hovorila v relácii na Slobodnom vysielači, vypučuť si ju môžete v zázname nižšie.
Zaujímavá otázka na Štefana Harabina:
Janka Hriňáková, z podtatranského kuriéra, sa pri odchode Štefana Harabina opýtala na jednu zaujímavú vec – koho by odporučil voliť, ak by sám neprešiel do 2. kola. Predpokladaného Pellegriniho – alebo Korčoka? Odpoveď si vypočujte, a mrazí…
Znova iba dodám, ak nebude prezidentom Štefan Harabin, podstata, opakujem – podstata vecí sa nezmení… Bude to rovnaké, iba inak komunikované než Čaputovou.
EXEKUČNÁ AMNESTIA A AMNESTIA NA COVIDOVÉ ZLOČINY
Znova zopakujem, sú 4 mesiace po voľbách, a v praktickom živote, čo sa týka dopadu covidových opatrení, sa nezmenilo nič. Matovič sa smeje všetkým do tváre, exekúcie pre porušenie neexistujúcich „pandemických“ povinností sa sypú ľuďom na hlavu, súdy vydávajú rozsudky na betónovanie covidových krívd a rúšok bez opory v zákone…
Ak chceme problém skutočne vyriešiť, musíme ho pomenovať pravým menom. Musíme vyhlásiť Mikasove akty za ničotné.
„Amnestia na exekúcie“, ako to niektorí navrhujú, nie je riešením. Naopak, zlegitimizuje (!) ničotné rozhodnutia ako platné, a odpustí sa iba trest. Amnestiu ju totižto možné udeliť iba na právoplatné rozhodnutie, teda ak sa amnestia udelí, rozhodnutie sa automaticky považuje za zákonné a platné. Úradníkov to zbaví zodpovednosti, vládnu moc posilní v svojvôli, a hra pôjde ďalej. Prinajhoršom sa znova prijme ďalšia amnestia, a nikto nikdy nebude za nič zodpovedný. Teda okrem občana, ktorý je zodpovedný vždy a za všetko.
Amnestia (novogr. amnéstia – zabudnutie)
je odpustenie právoplatne uložených trestov
prostredníctvom normatívnych aktov najvyšších ústavných orgánov,
obyčajne hlavy štátu.
Je naozaj dôležité, kto bude hlavou štátu. Či osoba, ktorá ochráni covidových zločincov, alebo prijme „falošnú nápravu“, alebo urobí skutočnú nápravu.
Ďalšie stretnutie so Štefanom Harabinom a Petrom Kotlárom bolo v Martine dňa 27.1.2024, k čomu prikladám videá. Časť z nich je ako zvukový záznam aj v nižšie pripojenej relácii na Slobodnom vysielači.
Pekný deň
s Adrianou Krajníkovou
Pokiaľ chcete participovať na budovaní spravodlivosti a právneho štátu,
môžete prispieť finančným darom na účet.
Iba z vašich príspevkov táto činnosť funguje :
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO NIKDY nebude môcť povedať, že „to bolo inak“.
Že COVID nebol štátny útlak, slzy, ale aj naše spojenectvo a nádej.
Zakúpením knihy prospejete na činnosť občianskeho združenia
Ochrana ľudských práv a základných slobôd
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel
O tom, ako na Slovensku začala totalita pod falošným obrazom ochrany zdravia.
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok.
Pridaj komentár