Uznesenie vlády alebo nariadenie vlády o núdzovom stave ? Uznesenie súdu alebo rozsudok súdu o rozvode manželstva ?

Treba si naliať čistého vína… ! A označiť ustanovenia zákona na svoje tvrdenia.

Tak, ako nemôže byť manželstvo rozvedené uznesením súdu, ale iba rozsudkom súdu, rovnako tak nemôže byť zákon vykonaný uznesením vlády, ale iba nariadením vlády. Sú to prijaté právne pravidlá. Krivenie práva je rozklad právneho štátu. A tu niekde sa dnes Slovensko nachádza. Na škodu všetkých, aj tých, ktorí to právo krivia. Lebo pokrivené právo dobehne (tiež) ich deti… Keď ich rodičia tu už dávno nebudú…

„Naše životy nejsou naše. Od dělohy po hrob jsme spoutaní s ostatními. Minulost a současnost. A každým zločinem či každou laskavostí tvoříme naši budoucnost.“ … Jsi jen kapka v celém oceánu … Ale oceán je jen mnoho kapek …
David Mitchell Cloud Atlas … Atlas mraků – odporúčam každému prečítať, alebo si pozrieť film (réžia Wachowskí a Tom Tykwer). A dnešné dianie, uznesenia vlády, vyhlášky ÚVZ, prekrývanie dýchacích ciest, vyšpáravanie, vakcíny…, ľudská zloba, zabránenie hladnému kúpiť si chlieb bez rúška, policajná bitka človeka bez rúška, agresivita „spoluobčanov“ voči iným bez rúška… teror učiteľov voči deťom odpadávajúcim pod rúškom…, izolovanie starých ľudí v ústavoch odlúčiac ich od detí…, to všetko sa zrazu ukáže inak.

Lex superior derogat legi inferiori 

NIE JUDR. KRAJNÍKOVÁ JE NULITNÁ, ALE VLÁDA JE NULITNÁ (ak to vezmem „ich logikou“ ).

Po vydaní KARTIČKY SLOBODY sa spustil „ošiaľ trollov“. Dôvodom záchvatu je skutočnosť, že znova a opakovane tvrdím, že uznesenia vlády sú nulitné.

KARTIČKA SLOBODY – Petite carte de liberté

Inak je fajn, že to robia, pretože to ďalej posúva k lepšiemu a lepšiemu vysvetľovaniu problematiky pre občanov. Vyberám z dvoch „zdrojov argumentov“: jeden od trollov (lebo je skutočne „argumentačne dobrý“ a druhý z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (lebo je tiež „dobrý“, skoro ako od trollov): 

Prvý „protiargument“ od trollov neznalých: „V zákone sa nič nepíše o tom, či núdzový stav sa má nariadiť alebo uzniesť...“

Druhý „protiargument“ z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.12.2020, sp. zn. 3Tpo/1004/2020, vo veci môjho klienta p. Petra Sihelského, stíhaného za „podnecovanie“ t.j. uplatňovanie svojich základných práv na slobodné zhromaždenie, ktoré zvolával na deň 17.12.2020 (pre ktoré trestné stíhanie ho právne správne nevzal do väzby sudca Okresného súdu Bratislava I, JUDr. Branislav Harabín, avšak zmenil to a do „náhradnej“ väzby pod mediačným dohľadom ho vzal odvolací Krajský súd v Bratislave v zložení sudcov JUD. Zuzany Molnárovej, JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Karola Kováča – zapamätajte si tieto mená): „uznesenie vlády bolo prijaté na podklade ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a ten jasne nevymedzuje akou formou má byť núdzový stav vyhlásený“.

Prvý „protiargument“:
„V zákone sa nič nepíše o tom, či núdzový stav sa má nariadiť alebo uzniesť…“
Áno, v zákone (mysliac tým Ústavný zákon č. 227/2007 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu) sa skutočne nepíše, či núdzový stav sa má nariadiť alebo uzniesť. Pokiaľ sa to však tam v zákone nepíše, píše sa to ale v Ústave. Takto vážení stojí právna „veda“, teda dohoda spoločnosti na právnych pravidlách. Nie všetko sa píše v zákone, pretože primárny základ sa píše v Ústave. A čo nie je v zákone neznamená svojvôľu, ale Ústavu.

Právne dôležitá je tiež tá skutočnosť, že uznesenie vlády nie je žiadnym vykonávacím predpisom. Toto je veľmi dôležitá právna skutočnosť. Uznesenie vlády nie je žiadnym vykonávacím predpisom, a to znamená, že nemožno ním vykonať žiaden zákon.

Vykonávacím predpisom vlády je iba NARIADENIE, čl. 120 ods. 1 ÚstavySR. Uznesenie vlády je (interným) nástrojom vlády, ktorým nič nevykonáva, teda nevykonáva žiaden zákon, ale rozhoduje smerom do štátnej správy. § 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy:  Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom.

Uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 22.11 2012, sp. zn. II. ÚS 514/2013: 4.4 Uznesenie vlády je vo všeobecnosti len interným aktom riadenia adresovaným členom vlády (a ostatným ústredným orgánom štátnej správy), prípadne im podriadeným orgánom štátnej správy. Jeho účelom je určiť podmienky, ktoré majú dodržiavať jednotlivé ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy pri príprave a predkladaní návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov na rokovanie vlády. Z legislatívnych pravidiel vlády však nevznikajú žiadne subjektívne práva ani povinnosti osobám stojacim mimo štruktúry štátnej správy, resp. výkonnej moci, na ktorej vrchole vláda stojí (čl. 108 ústavy). …
Význam legislatívnych pravidiel, ako už bolo naznačené, spočíva jednak v tom, že nimi vláda jednotlivým ministerstvám a iným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré sú v zmysle citovaného § 37 zákona o činnosti vlády zodpovedné za legislatívnu úpravu vecnej problematiky v ich pôsobnosti, vymedzuje podmienky, za ktorých sa návrhy nimi pripravené dostanú na rokovanie vlády, jednotlivé rezorty sa vystavujú riziku, že vláda odmietne prerokovať návrh zákona pripravený v rozpore s nimi. V prípade, ak by vláda nekonala v súlade s legislatívnymi pravidlami, ktoré sama ustanovila, ústava zakotvuje iné mechanizmy na vyvodenie zodpovednosti. 

Uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 10.4.2008, sp. zn.  III. ÚS 102/08: Čo sa týka napadnutého uznesenia vlády, ústavný súd konštatuje, že uznesenie vlády je iba aktom riadenia v zásade bez externých účinkov, ktoré zaväzuje ministerstvá len rozpracovávať prijaté opatrenia vo forme budúcich legislatívnych návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov, v rámci ktorého legislatívneho procesu bude mať sťažovateľ ako zástupca verejnosti možnosť pripomienkovať a ďalej ovplyvňovať.  

Takže uznesenie vlády v prvom rade nie je vykonávacím právnym predpisom (§1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z.) ale je to rozhodovací správny akt dovnútra štátnej správy, bez externých účinkov na fyzické a právnické osoby (§ 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z.).

Druhý „protiargument“:
„Ústavný zákon nehovorí o tom, akou formou má byť núdzový stav vyhlásený“. 
Áno, nehovorí… A práve preto platí Ústava.  Ak niečo zákon nehovorí, potom platí Ústava. NIE svojvôľa. To by mali súdy vedieť. A som si istá, že vedia !

Na Slovensku teda platí také pravidlo, páni sudcovia, že všetko stojí a leží na  Ústave. Ak niečo nie je osobitne upravené v zákone – pretože nie všetko je nutne upravené v zákone (alebo ak je to aj nesprávne upravené, lebo aj také sa stáva) – platí Ústava. Ono to totižto platí vždy Ústava a platí ako prvá !

Súdy sú povinné pri strete ústavnosti alebo neústavnosti použiť vždy ústavno-právny výklad, a tým je teda Ústava. Nie svojvôľa. Akokoľvek sa na vec pozrieme, a v ústavnom zákone sme nenašli formu jeho vykonania, platí vážení vyššie menovaní sudcovia, Ústava čl. 120 ods. 1. Ak máte iný názor (čo zjavne máte), treba ho oprieť o ustanovenie zákona, teda ustanovenie Ústavy. Pretože nad toto „legislatívne pravidlo“ Ústavy už vyššieho pravidla niet. A už vôbec ním nie je ústavný nález ani Vaša svojvôľa. Ústava je zákon – najvyšší zákon, a ústavný nález iba iný správny akt.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.1.2009, I.ÚS 354/09:
„V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.“, pričom vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 tiež potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2008 sp. zn. IV. ÚS 261/08:
„Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. napr. IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 33/08, IV. ÚS 34/08, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08 atď).“

Nie Ústavný nález, ale Ústava je tu smerodajná. A tá vraví, že vláda vykoná (aj) ústavný zákon NARIADENÍM.

Lex superior derogat legi inferiori – Vyšší zákon ruší (alebo aj doplní) nižší zákon.

ZÁVER:
Uznesenie alebo nariadenie vlády o vyhlásení núdzového stavu ?

Aby správny akt bol všeobecne záväzným právnym predpisom musí súbežne spĺňať dve podmienky §-u 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z. – a to byť správnym aktom citovaným v tomto ustanovení (čo uznesenie nie je) a byť vyhlásený v Zbierke zákonov. Keďže absentuje prvá podmienka, uznesenie vlády je iba iným aktom vyhláseným v Zbierke zákonov, §13 písm. e) citovaného zákona, ale nie je právnou normou. T.j. UZNESENIE VLÁDY nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalšia vec k tomu je, že podľa čl. 120 ods. 1 ÚStavy SR vláda vykonáva zákony nariadením.

Z každého uhla pohľadu v moje tvrdenia svedčia zákonné argumenty, o ktoré ich opieram. Oproti ním počuť iba „bubliny“ trollov s rehotajúcimi sa smajlíkmi a besnou podporou jeden druhého. No a tu ukončím svoju „pozornosť“ voči ním, pretože tu niet čo viacej povedať. Oveľa podstatnejší problém je nesprávna argumentácia súdov.

Argumenty súdu sa tvária byť „rozumné a logické“, avšak na ich konci sú lživé závery. „Chytré lhaní„. Zarážajúci je k tomu fakt, že pokiaľ ja k svojmu tvrdeniu prikladám vyššie citované ustanovenia zákonov, súd k svojmu „tvrdeniu“ neprikladá nič, žiaden paragraf. Iba pečiatku súdu. Bez opory o akékoľvek ustanovenie zákona iba slovne tvrdí, že uznesením vlády je možné núdzový stav vyhlásiť.

Pre súd je síce záväzný Ústavný nález, ale viac je pre neho záväzná Ústava. A na tú akosi „neprisahá“, ale „prisahá“ na ústavný nález. S poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy, v spojení s posledne citovanými rozhodnutiami ústavného súdu, všeobecný súd sa musí vysporiadať s otázkou namietanej neústavnosti správnych aktov, a teda aj nálezom ústavného súdu, pokiaľ sa namieta jeho rozpor s Ústavou. Lex superior derogat legi inferiori. 

Ústava pamätá na to, že je najvyší zákon štátu. Keby aj napríklad nastala situácia, že ústavný súd by bol „unesený“ a spolupracoval s diktátorským režimom (čo dnes už máme…) a ústavní sudcovia by podporovali totalitný režim (čo už je tu…), tak Ústava pamätá sama na svoju obranu a to čl. 32 Ústavy, kedy sa občania môžu postaviť na odpor a nastoliť opäť ústavný poriadok. Nie poriadok „uneseného ústavného súdu“. Nedá sa teda (bez ďalšieho a vždy) argumentovať ústavným súdom, ale vždy a bez ďalšieho sa dá a musí argumenovať iba Ústavou. Lex superior derogat legi inferiori. Inak teda povedané – Ústava ruší ústavný nález – ak je samozrejme v rozpore s akýmkoľvek článkom Ústavy.

A tak znova a opakovane sa pýtam, s poukazom na čl. 2 ods. 2 ÚStavy, akéže je to ustanovenie zákona, na základe ktorého vláda vykonáva zákon uznesením ? Ak to niekto tvrdí, musí poznať také ustanovenie zákona. Nestačí iba „teoreticky rozoberať“, že to možné je. Musí to podoprieť paragrafmi rovnako, ako to podopieram ja ak tvrdím, že vláda vykonáva zákon nariadením a nie uznesením, a opieram to o znenie zákonov:

• čl. 120 ods. 1 Ústavy – vláda vykonáva zákon nariadením,
• v spojení s § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z. – uznesenie vlády nie je vykonávacím predpisom
• v spojení s § 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z. – uznesenie vlády je (interným) aktom rozhodovania dovnútra štátnej správy.

Takže s poukazom na čl. 120 ods. 1 Ústavy SR, 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z.,  je to iba správny akt NARIADENIE, ktoré je vykonávacím právnym predpisom vlády na vykonanie zákona, v danom prípade na vyhlásenie núdzového stavu. Uznesenie nie je už ani len vykonávacím predpisom. Uznesením vlády nemožno vykonať žiaden zákon. Uznesenie vlády je rozhodovacím aktom voči štátnej správe. Uznesenie vlády nepodlieha ani preskúmaniu súdom, ani ústavným (§ 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z.).  Ústavný súd nemohol vôbec preskúmať uznesenie vlády či je, alebo nie je v súlade s Ústavou. O tomto bližšie píšem v (inom) článku – FIASKO Ústavného súdu (priložené dole).

Ono sa to ťažko „bojuje“ právnym argumentom proti štátnej pečiatke súdu. Pokiaľ advokátovi treba na presvedčenie kvantum argumentov do úmoru (a platí to všeobecne nielen pre túto dobu covidovú), sudcovi na Slovensku stačí svojvôľa a pečiatka (česť výnimkám). O tom sú aj dnešné rozsudky o „uznaní viny“ mojich klientov za porušenie de iure nulitných uznesení a vyhlášok, a nie o tom, aby som v tých veciach nemala ja ten správny právny názor (v konaniach sa ďalej pokračuje opravnými prostriedkami). Ak sú uznesenia vlády pre vyššie uvedené vady nulitné, tak nulitné sú, a JA vychádzam z Ústavy.

Iba označený krajský súd tu kriví právo, ignoruje Ústavu a riešenia hľadá v „medzere“ ústavného zákona (ktorá ani medzerou nie je), ktorý „chudák zákon“ nemal žiadne ustanovenia, ako ho treba vykonať. Pritom má ho Ústava, čl. 120 ods. 1 ! Niet čo ďalej o právnej forme vykonania ústavného zákona diskutovať. NARIADENIE. A za tým je bodka.

Alebo pôjdeme predsa len ďalej, vážení sudcovia a sofistikovane poprieme aj Ústavu a na 30 stranách rozsudku „vysvetlíme“, že v skutočnosti nemá až tak najvyššiu právnu silu (ja si viem taký rozsudok celkom dobre predstaviť a je to možno otázka času…), a zájdeme do takých konšpiračných úvah, že celé rímske právo môžeme vymazať ? Aj rovnicu, že 2+2=4 ? Pretože toto robíte a tam smeruje celá energia aj ústavného nálezu o „súlade núdzového stavu s Ústavou„. Za situácie, že ústavný zákon o núdzovom stave NIE je vykonaný v súlade s Ústavou, teda NIE je vykonnaý NARIADENÍM. Ale núdzový stav je v súlade s Ústavou ! Aj s čl. 120 ods. 1 ? Pretože tohto sa ústavný nález ani nedotkol. „Pre istotu“. Toto už aj laik dnes pochopí (pri všetkej skoromnosti vďaka mne), že vláda musí vykonať zákon nariadením, nie uznesením. Ide o totálne FIASKO ústavného súdu v predmetnom náleze…!

Avšak právne relevantnou nápravou by došlo k nulite celého systému, vrátane zainteresovaných sudcov. A tak konajúcim sudcom postačí ich osobná svojvôľa, sofistiované slovo bez opory v paragrafe a (!) štátna pečiatka… To je celá ich „šikovnosť“ s ideologickou nadprácou (znova zopakujem a odporúčim všetkým ignorantom ten Atlas mrakov…, pre ich dobro a pochopenie toho, čo by pochopiť mali…).

SOFIZMUS

Sofizmus: tvrdenie zdanlivo logické, ktoré dospieva k neprijateľnému záveru svojou absurditou a prekrúcaním významu slov a pojmov s cieľom oklamať. Slovné hračky vedúce k omylom…, „umenie“ akéhokoľvek argumentu s cieľom oklamať.

Sofisti boli prví filozofi, ktorí učili prioritne kvôli zárobku a nie kvôli láske k filozofii. Pestovali múdrosť ako filozofi, a používali argumenty ako rétori.

Množstvo ľudí sa v čase sofistov zaujímalo o politiku, ich záujem o dianie vecí bol veľký, no často nevedeli argumentovať a presadiť svoj názor. Preto častokrát sofistov platili aby ich naučili argumentovať a presadzovať si svoje vlastné myšlienky. Títo ich naučili vyvrátiť akýkoľvek argument, čo spôsobilo, že boli často obhajované akékoľvek názory a myšlienky. Používali sa aj rečnícke prešmyčky a logické klamstvá. Sofisti získali preto aj prezývku „učitelia podvodu“.

Sofistika podľa jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied: zámerné používanie nesprávnych argumentov (sofizmov) a vyvodzovanie klamlivých myšlienkových záverov. 

Späť na Slovensko do marca 2020 a následne do semptembra 2020:

Došlo k tomu, že niekde na začiatku „pandémie“ sa stala chyba. Podľa Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. vláda môže vyhlásiť núdzový stav. Toto vyhlásenie sa právne nazýva vykonanie zákona. Podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy SR vláda môže v y k o n a ť zákon NARIADENÍM.

Vláda urobila vážny omyl, keď ústavný zákon vykonala uznesením, nie nariadením. No, stalo se a „chybička“ se vloudila. 

Dnes vás právni analfabeti, poznajúci argument ako smajlík s rehotom, veľkým rehotom a ešte väčším rehotom, utopisticky podporujúc sa vo vzájomných neznalostiach, za pochodu dosť veľkej časti sudcov Slovenskej republiky budú presviedčať o opaku. Prvý nevie o čom točí a je mu zbytočne venovať čas, avšak ten druhý vie, o čo ide. Zámerne však a sofisticky, využívajúc autoritu súdu, používa „logické“ argumenty na vyvodenie klamlivých právnych záverov. 

Ide o tzv. „chytré lhaní“ antických sofistov. Dnes je sofizmus dôležitou zložkou politického a ideologického zápasu. A úpadku spoločnosti. Od čistej filozofie k špinavému sofizmu.

Ak by vláda dnes priznala chybu a veci napravila, urobila by zo seba idiota. Nulitnú vládu a nulitný ústavný súd. Zrušila by tým všetko, čo tu doteraz nezákonne napáchala.  Zrušila by tým „kontrakty“ štátu, na ktoré už pretieklo veľa peňazí. Je to vysoká hra s vami, so všetkými občanmi, ktorí na sebe dávate robiť pokusy. Na základe nulitných aktov a neexistujúceho Covidu-19 (no neexistuje…, pričom netvrdím, že tu nie sú vírusy, baktérie, pliesne, roztoče a v nich logisticky infikovaní a kontaminovaní ľudia). Potvrdiť, že tie akty boli nulitné, keď už máme množstvo ich obetí – áno, obetí tých nulitných aktov, chce veľkú dávku sebereflexie a odhodlanie kapitulovať ! 

Ukázalo by sa, že nie advokátka Krajníková je nulitná, ale vláda je nulitná. Od Matoviča a Mikasa, cez ústavných sudcov až po policajného prezidenta, ktorý ďalšími príkazmi nariaďuje vykonávať opatrenia (opakujem opatrenia) vlády (možno to už schválne nechce nazvať ako uznesenia vlády).  Tí všetci by boli za právnych analfabetov, idiotov a nulitných. A tu je problém. Sudcovia sú štátni zamestnaci, povedzme že s doživotným „pontifikátom“ a dobrým platom. Postavia sa proti… ?! Česť výnimkám…

Pre zachovanie svojich miest kolaborujú s chorou vládou a chorými nezákonnými aktmi. Pritom vedia, že sú nulitné. Lebo ohľadne uznesenia vlády tu článok 120 ods. 1 Ústavy nepustí. Ak majú iný článok (lebo paragraf zákona tu už nestačí, ale ani ten nemajú, lebo takého niet), ktorý hovorí v prospech uznesení, treba ho napísať. Do rozsudkov.

Inak ich tvrdenia sú iba sofistikovaným krivením zákona do poslednej nepríčetnosti. Ide o boj s Krajníkovou a jej inak správnymi právnymi názormi  Poznám názory kolegov „v utajení“ (sudcov, prokurátorov, advokátov…), a žiaden z nich inak nepovie, iba „áno…, Krajníková má pravdu.“ Ale nasadí si rúško… Lebo v tomto momente je to pre neho „istejšie“. Otázka, kedy bude pre neho istejšie to rúško popierať… A popieračov rúšok bude „habadej“.

A tak budeme „lháť“ do posledného momentu, do posledného Covidu, a ešte viac núdzového stavu, viac respirátorov, špáraní, vakcín, a viac obetí, čo vyvolá „potrebu“ ďalšieho núdzového stavu a ďalšiu pandémiu… S obeťami sa ráta („prirodzený úbytok“ výskumu), pričom všetko je vopred zvestované. „Herci“ umierajúci pred kamerami na vakcíny – to nie sú skutočné prípady, to sú obrazy pre obete, ktoré napriek tomu do toho idú. Sofizmus na plné obrátky, a vy neviete, ako sa s vami dobre hrá !

Priznanie nulity uznesení by dnes malo nesmierne spoločenské a ekonomické následky, škody voči občanom, podnikateľom a medzinárodnú „reputáciu“. Tak si radšej zabetónujme princípy krivých zrkadiel. Zavedieme normu ničotných, nulitných, nezáväzných a neúčinných „opatrení“ vlády. Tým vytvoríme – a už sme vytvorili, rozklad právneho štátu. Právne prípady každého občana budú do budúcna riešené týmto kľúčom svojvôle. (pozrite si skutočne ten Atlas mrakov…)

Človek si nebude môcť byť už istý ničím.  Najmä nie medziľudskými vzťahmi… Nedomôžete sa reklamácie v obchode, náhrady škody od lekára…, nedomôžete sa práva na súde, na polícii…, nikde. Systém pokrivil a bude kriviť každý ďalší paragraf… a korupcia pokvitne. Včera to začalo, dnes to naberá obrátky a zajtra sa nebudete stačiť diviť, kde je váš dom…

Právo na Slovensku skončilo ! Ak sa dá zákon vykonať uznesením súdu, ak uznesenie súdu môže preskúmať ústavný súd, ak sa do vyhlášky dá dopísať akákoľvek svojvôľa úradníka a dá sa to vymáhať, ak sa za to dá biť občan na ulici, ak sa za to dá odviesť v putách na policajnú stanicu, ak sa za všeobecne záväzné považuje niečo z vestníka vlády atď atď atď (čo inak nič z toho sa de iure nemôže), právny štát tu už nie je.

Riešenie je ísť von zo systému…, zo systému, ktorý vyžaduje od iného aby sa infikoval, izoloval, ničil svoje deti… Zo systému otrokárov, ktorí od svojich zamestnancov vyžadujú dusenie a odovzdávanie telesných vzoriek. Nikto z vás si nemôže byť už istý, ktorý deň vaše dieťa príde domov so „včielkou“ v pleci. A potom už neurobíte nič…, iba môžete tŕpnuť a sledovať „zmeny“…

Riešenie je ísť vonku zo systému…, aby nie systém pretváral vás, ale aby vy ste utvorili nový systém. Ja osobne naozaj iné riešenie nevidím. Čím viac sa bude tento systém podporovať, tým viac budete otrokmi.

A teda obiter dicum, núdzový stav de iure neexistuje.  Napriek sofistikovanej lži „vážených“ sudcov. Na nulitnom uznesení o núdzovom stave nemôžu existovať žiadne ďalšie právne obmedzenia a zákazy. Ex iniuria ius non oritur – Z bezprávia nevzniká právo. Ale dá sa „dosiahnuť“ násilím a „elegantnou“ lžou .

A otázka pre sudcov na záver: Kvôli čomu to robíte ? Pre udržanie miesta, to je jasné. Ale aby vaše deti žili v totalite ? Na základe Vašich dnešných rozhodnutí ? …Potom to robíte dobre (ten Atlas mrakov …).

FIASKO Ústavného súdu SR

JUDr. Adriana Krajníková