Včera dňa 18.1.2022 v poobedňajších hodinach sa 71 ročná pani Kveta vybrala na poštu v Banskej Bystrici. Má vážny sluchový hendikep, takže ľudom s náhubkami ťažko rozumie. Nevie im odčítať z pier, avšak niektoré vety si už za tie skoro 2 roky trápenia „domyslí“…
Po vyčkaní poradia pred budovou pošty jej zamestnankyňa „Security“ zatarasila svojim telom vstup dovnútra, pretože bez prekrytia dýchacích ciest respirátorom tam vstúpiť nemôže.
Pani Kveta nevyužívať svoj handikep, a prekrytie dýchacích ciest odmieta z princípu, pretože k tomu nemá právnu povinnosť, avšak personál pošty upozornila aj na túto skutočnosť. Napriek výnimke, ktorou sa preukázala, jej bolo ďalej bránené vstúpiť na poštu bez prekrytia dýchacích ciest. Iba skrz vlastnú vytrvalosť a razantnosť nakoniec uspela, prevzala si doporučenú poštu, avšak pri odchode zistila, že vlastne z pošty odísť nemôže.
Vedúca pošty a zamestnankyňa „Security“ uzamkli budovu a dôchodkyňu nepustili von, to aj napriek opakovanej žiadosti o otvorenie dverí. Obmedzovanie jej osobnej slobody odôvodnili jej povinnosťou (!) na vyčkanie polície, ktorú na ňu privolali.
Po príchode polície bola pani Kveta vyzvaná na predloženie dokladu totožnosti, to samozrejme bez toho, aby policajti označili dôvod tohto služobného zákroku. Keďže veľmi ťažko počuje (asi tak na 20%), žiadala ich o napísanie tohto dôvodu. Policajti ignorovali jej legitímnu požiadavku o označenie dôvodu služobného zákroku, napriek tomu naďalej trvali na predložení dokladu totožnosti bez označenia dôvodu tejto výzvy. V opačnom prípade sa jej vyhrážili predvedením na policajný útvar aj za použitia násilia.
Následne sa pani Kveta telefonicky so mnou spojila. Polícia sa snažila vyhnúť telefonátu s advokátkou, nakoľko nevedel ani sám „pán náčelník“ uviesť právnu kvalifikáciu služobného zákroku. Po dlhom lovení v pamäti a následnom hapkaní sa snažil uniknúť odpovedi a ignoroval všetky povinnosti, ktoré ako verejný činiteľ musí uviesť pri služobnom zákroku na predloženie dokladu totožnosti osoby.
Príbeh má zaujímavé „vyvrcholenie“, ktoré si môžete vypočuť v nahrávke:
Kde sme sa to už dostali, keď polícia hrubo a arogantne ignoruje povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu zákroku, pretože nepozná zákon?! Čo môžme očakávať od „PÁNOV POLICAJTOV“, keď o § 2 odsek 1 písm. a) – s) zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zjavne počuli prvykrát! Iba ak brutalitu pri nevyhovení ich „jalovej výzvy“ na predloženie občianskeho preukazu bez označenia plnenej služobnej úlohy, inak povedané bez označenia právneho dôvodu.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore: Policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.
Konajúci policajti v danej veci zhliadli v postupe podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. možnosť kedykoľvek „vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti“, avšak pozornosti im ušlo najdôležitejšie slovné spojenie „ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona“, ktoré definuje materiálny predpoklad výkonu oprávnenia policajta požadovať preukázanie totožnosti.
Policajt je povinný vždy zdôvodniť výkon svojho postupu, a nič mu nebráni v tom, aby dotknutej osobe oznámil zákonný dôvod, pre ktorý má v úmysle vykonať svoje oprávnenie a súčasne má zákonnú povinnosť poučiť osobu o jej právach a následkoch nevyhovenia výzve.
V opačnom prípade policajt sám vytvára nežiaduci stav, stav kedy orgány verejnej moci odvodzujú výkon zákonom zverených oprávnení zo strohého znenia právneho predpisu, bez potreby ich skutočného vykonania v materiálnom právnom štáte.
Povinnosť odôvodnenia vykonania služobného zákroku preukázania totožnosti (ale aj každého služobného zákroku podľa zákona č. 171/1993 Z. z.) vyplýva z požiadavky transparentnosti výkonu štátnej moci, resp. princípu verejnej kontrolovateľnosti výkonu štátnej moci občanmi, od ktorých táto moc pochádza (čl. 2 ods. 1 Ústavy). Ústavný súd SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento princíp považuje za integrálnu súčasť generálneho princípu demokratického a právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. októbra 2012, sp. zn. PL. ÚS 4/2012, totožná právna otázka, druhá a tretia veta bodu 47).
Aby toho nebolo málo, úbohosť najhrubšieho zrna ešte len prišla. Keď si na 71 ročnú dôchodkyňu vymyslel sám policajt, neschopný (!) uviesť advokátke plnenú služobnú úlohu dôvod, že takmer nepočujúca dôchodkyňa ohrozuje verejnosť so zbraňou v kabelke. Áno, dobre čítate! Toto sa deje LEN KVÔLI NENASADENIU SI RESPIRÁTORA a SERVILNÉMU ZNEUŽÍVANIU PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA PRÁVNYMI ANALFABETMI V POLICAJNOM ZBORE.
NÁSLEDNE policajti (s poslaním a povinnosťou chrániť a pomáhať) hrubým násilím vyrvali z rúk dôchodkyne telefón a ďalšie osobné veci, a odviedla ju na útvar policajného zboru, kde samozrejme pokračoval ďalší teror a psychický nátlak.
Ani to nie je všetko – predvedenie za účelom overenia totožnosti vykonali po tom, čo v jej osobných veciach našli občiansky preukaz a jej totožnosť overili! Násilím, bez zákonného postupu podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v spojení s § 2 ods. 1 cit. zákona a bez označenia dôvodu zákroku. Ako podlí zločinci prepadávajúci bezbranné ženy o polnoci a trhajúci im tašku z ruky… Ako podlí zločinci, ktorí po zistení ich možnej zodpovednosti sa neštítia ešte aj klamať, ako u invalidnej dôchodkyni vlastne hľadali zbraň… Toto vymyslí len podliak, ktorý nepatrí do radov polície Slovenskej republiky.
POLÍCIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY – karikatúra na „POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ“! A na to nám stačilo 22 mesiacov hry na Covid-19.
Poznám Políciu Slovenskej republiky 25 rokov zo svojej činnosti. Poznám ich činnosť, starosti, radosti, zmýšľanie… poznám ich lepšie, než ich pozná vlastný minister. Pýtam sa, čo sa s vami chlapi a dievčatá stalo?! Že ste sa dali do služieb ZLA?!
Iba toľko bude každému namerané, koľko sám nameral inému…
Aby ste sa vedeli vynájsť v podobnej situácii a pre účely argumentov voči svojvoľnej policajnej kontrole, prikladám KARTIČKU zákonného postupu policajta pri kontrole totožnosti osoby:
*** *** ***
Nastavené opatrenia a teda ani vyhlášky neukladajú právnu povinnosť nasadiť si rúško ani respirátor, ako to už uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 31.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 kde s poukazom na čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy SR uviedol, cit.:
„Formálnym predpokladom určenia povinností a medzí práv a slobôd je, že úprava je vydaná vo forme zákona.
„Pretože pri vykonávacej úprave inými predpismi v medziach zákona pre naplnenie požiadavky intra legem zákonná úprava základu povinnosti a splnomocňovacieho ustanovenia podľa čl. 123 ústavy (ktorá môže splývať priamo v splnomocňovacom ustanovení) musí spĺňať podmienku náležitej kvality, ktorá je naplnená iba vtedy, keď splnomocnenie jednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je takáto úprava prípustná, bolo potrebné zaoberať sa formuláciou oboch v tejto časti preskúmavaných napadnutých ustanovení“.
TO ZNAMENÁ, že každá povinnosť musí najprv existovať v zákone, až z neho môže byť prevzatá do vyhlášky (príp. iného podzákonného alebo interného aktu), a tam technicky a expertne upravená, pričom povinnosť na prekrytie dýchacích ciest neexistuje v žiadnom zákone Národnej rady SR (ani povinnosť na testovanie na C – 19 ani očkovanie na C – 19).
TIEŽ TO ZNAMENÁ, že vyhláška ako vykonávací právny predpis musí byť vydaná na základe splnomocnenia zákona podľa čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov, čo „Mikasove vyhlášky“ vydané podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. nie sú, pretože podľa odseku 2 za bodkočiarkou tohto ustanovenia je spod ich tvorby a vydania vylúčený celý zákon č. 400/2015 Z. z. vrátane teda § 5 ods. 2 cit. zákona o delegovaní splnomocnenia. Takže „Mikasove vyhlášky“ sú tvorené na základe NIČOHO.
Ilúzia povinností a ilúzia vyhlášok…
Viac k tejto téme je v tomto článku:
Aj napriek tomu sa dodnes ignoruje tento fakt a naďalej po príchode do obchodov, reštaurácii, úradov, zamestnania, na poštu a iné verejné miesta od vás vyžadajú prekrytie horných dýchacích ciest a režimu OTP – TO VŠETKO BEZ OPORY V ZÁKONE.
Zjavne Mikasové vyhlášky sú čosi viac ako nejaká ÚSTAVA a Ústavný súd Slovenskej republiky.
V danom prípade sa polícia dopustila spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činitela, keď pani Kvetu násilne predviedla na overenie jej totožnosti bez označenia dôvodu jej kontroly podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, to za stavu overenia jej totožnosti po prekutraní jej osobných vecí pokútnym spôsobom. Náčelník s ďalšími policajnými „hrdinami“ hrubo porušili Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Ústavu SR a dehonestovali postavenie Polície Slovenskej republiky na úroveň cirkusových klaunov.
Vec bude mať dohru v trestnom konaní. Uvidíme, ako ďalší policajní hrdinovia a prokurátori Slovenskej republiky prevezmú „kormidlo“ podlosti a budú sa snažiť vec odmietnuť, že sa vlastne nič nestalo!
Kniha GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel. O tom, ako to celé začalo… Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok:
OBČIANSKE ZDRUŽENIE – OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
„Pýtam sa, čo sa s vami chlapi a dievčatá stalo?!“
Nuž, mali sa a majú, ako prasce v žite. A čo sa s nimi stalo je toho následok 🤑🙈🙉🙊