1. SEPTEMBER JE DEŇ ÚSTAVY
Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Čl. 1 ods. 2 Ústavy SR: Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR: Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR: Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Čl. 23 ods. 4 Ústavy SK: Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
Čl. 123 Ústavy: Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
v spojení s
§ 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov: Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.
§ 15 Zák. č. 400/2015 Z.z.: O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenie sa stalo známym každému, koho sa to týka.
§ 19 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Platnosť, účinnosť a záväznosť:
Ods. 1 : Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
Ods. 2: Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, Príloha č. 1: Bod 17: Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláškasa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke záko- nov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.
PRINCÍP ZVRCHOVANOSTI ÚSTAVY – PRINCÍP MATERIÁLNEHO PRÁVNEHO ŠTÁTU
A teraz to poďme skombinovať:
S poukazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princíp zvrchovanosti ústavy (v spojení s § 1 ods. 1, § 5 ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.) je čl. 123 ústavy absolútne nadradený nad ustanovenie § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého sa vydávajú „Vyhlášky na nariadenie opatrení“ Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré sa falošne nazývajú ako „vyhlášky“ s tým, že sa falošne označujú aj ako všeobecne záväzné právne predpisy.
Tieto akty nie sú ani vyhlášky, ani všeobecne záväzné právne predpisy.
Všeobecne záväzný právny predpis musí byť tvorený podľa čl. 123 ÚStavy SR, to znamená, že musí byť tvorený podľa zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov (§ 1 ods. 1), musí byť vydaný na základe splnomocnenia zákona (§ 5 ods. 2) a vyhlásený v Zbierke zákonov SR (§ 19 ods. 1, ods. 2).
Nič z tohto ústavného príkazu nespĺňajú „Mikasove vyhlášky na nariadenie opatrení„, a to z jednoduchého dôvodu, pretože sú vydané podľa § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., čo je kompetenčné ustanovenie pre jeho bežnú činnosť ako správneho orgánu. Právne akty vydávané podľa § 5 ods. 4 cit. zákona nie sú všeobecne záväzné právne predpisy uverejňované v Zbierke zákonov, ale sú to buď individuálne, alebo hybridné správne akty doručované jednotlivcom, alebo vyhlasované pre príslušnú skupinu (alebo problematiku) na úradnej tabuli alebo vo Vestníku vlády.
Falošné označovanie hybridných dokumentov za vyhlášky, tvorených bez opory v zákone č. 400/2015 Z. z. je zakázané (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, Príloha č. 1: Bod 17)!
Pre publikačný nástroj – úradnú tabuľu ani pre vestník vlády neplatí prezumpcia (povinný predpoklad) poznania, ako platí pre Zbierku zákonov.
Na obranu pred súčasným zločineckým aparátom treba použiť odkaz na ÚSTAVU a jej čl. 2 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 15 zákona č. 400/2015 Z. z., v ktorom sa uvádza, že iba o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenie sa stalo známym každému, koho sa to týka.
A doplniť argument, že platí princíp ZVRCHOVANOSTI ÚSTAVY!
Či…???!!! vážení ústavní sudcovia, sudcovia všeobecných súdov, generálny prokurátor, prokurátori, orgány polície a administartívni úradníci ???!!!
*** *** ***
Takže včera som docestovala z Francúzska, a nech ma polícia alebo úrady skúsia obťažovať nezmyselnými požiadavkami na „karanténu“, „izoláciu“, „registráciu“ alebo inú kontrolu mojej osoby bez opory v ZÁKONE!
V právnom štáte má ústava povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným prameňom práva, a teda:
- podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy SR mám ako občan SR zaručený slobodný vstup na územie SR, pričomn toto právo nemožno obmedziť ani zákonom, ide o absolútne právo!!!
Mikasove opatrenia podľa § 5 ods. 4, § 48 ods. 4, § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. uverejnené vo Vestníku vlády sú právne nezáväzné. Navyše § 48 ods. 4 písm. t) cit. zákona o registrovaní osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky vyplnením elektronického formulára je v prípade slovenského občana v rozpore s čl. 23 ods. 4 ÚStavy SR a v prípade občana EÚ v rozpore s čl. 45 ods. Charty základných práv a slobôd (tu je obmedzenie možné iba zákonom pre prípad dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc podľa osobitného predpisu, ktorými rozhodne nie je „Mikasova vyhláška“ podľa zákona o ochrane verejného zdravia).
- podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Žiaden zákon neukladá povinnosť prejkrytia dýchacích ciest ani povinnosť odovzdania biologického materiálu na určenie ochorenia alebo výskum, a ani povinnosť očkovania proti Covid-19, dokonca ani povinnosť prekonania Covid-19!
Milí moji priatelia, zhrniem to:
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.3.1999 sp. zn. PL. ÚS 15/98:
„V právnom štáte má ústava povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným prameňom práva.
Tento znak implikuje aj požiadavku, aby všetky právne predpisy a v nich obsiahnuté alebo z nich odvodené právne normy, verejnoprávne aj súkromnoprávne, boli v súlade s ustanoveniami ústavy.“
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.5.2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08:„Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom.
Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na ú č e l o v ý c h dôvodoch.“
„Mikasove akty“ nie sú vyhlášky a nie sú všeobecne záväzné právne predpisy. Nezaväzujú všetkých, inak povedané, nezaväzuje nikoho! Teda podľa ústavy… pokiaľ platí ústava a my ju dnes slavíme!
K tomuto záveru netreba osobitné skúmanie týchto aktov ústavným súdom (navyše ústavný súd nepreskúmavá hybridné správne akty, iba všeobecne záväzné právne prepdisy), ale konajúci orgán je povinný v prípade stretu zákonného a nezákonného paragrafu použiť ten zákonný… :
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.1.2009, I.ÚS 354/08: „Napriek skutočnosti, že odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01).
Je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie, postup, resp. zásah orgánu verejnej správy je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.
Ústavný súd v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 už uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať.
Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“
Vychádzajúc z už uvedeného ústavný súd v posudzovanej veci nemohol nezohľadniť skutočnosť, že formalistický prístupnajvyššieho súdu by v konečnom dôsledku viedol k odmietnutiu spravodlivosti (odopretiu prístupu k súdu) v tak závažnej otázke, akou je ochrana ústavne zaručených základných práv a slobôd. V okolnostiach danej veci (bez ohľadu na ne/opodstatnenosť sťažovateľkou namietaných skutočností) by kautely zásahu do práva na prístup k súdu v plnom rozsahu dopadli na všeobecný súd (v danom prípade správny súd).
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2017 sp. zn. I. ÚS 698/2016: „Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Tomuto základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.
Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy vprospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).
Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.
Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na to, že v zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.
Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty [(čl. 1 ods. l ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva“.
1.september 2021 – Vidíme sa v centre Košíc
teším sa na vás 🙂
ĎAKUJEM ŽE SA PODIEĽATE NA FINANČNEJ PODPORE
§ OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD §
IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622
www.olpzs.sk
JUDr. Adriana Krajníková
Pridaj komentár