Zruší vláda AMNESTIU na covidové PROTIÚSTAVNÉ priestupky? Vrátime sa z kratšej cesty… ???

Nepochybujem o dobrom úmysle vlády, ale… na protiústavné priestupky nemožno udeliť amnestiu. Vráťme sa prosím z kratšej cesty…

Uznesenie Vlády SR zverejnené v Zbierke zákonov SR dňa 6.11.2024:

Významným a pozitívnym faktom je, že vláda deklarovala Covidové opatrenia ÚVZ SR ako aj rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch vydané na ich základe ako PROTIÚSTAVNÉ.

Problémom je, že túto PROTIÚSTAVNOSŤ riešila udelením AMNESTIE, čo je nielen ďalšia neprávosť, ale aj de iure nemožné.

 Konštaovanie protiústavnosti opatrení ÚVZ SR a protiústavnosti rozhodnutí o priestupkoch , a udelenie amnestie na nich, kde amnestiou sa odpúšťajú právoplatne udelené sankcie, sú vyjadrenia navzájom si odporujúce

Najprv k tomu, čo je AMNESTIA:

Amnestia bola tradične používaná ako politický nástroj kompromisu. Amnestia umožňuje, aby „štát zabudol“ na trestné činy, pri ktorých spravidla došlo k trestnému stíhaniu. Akt amnestie sa spravidla vzťahuje na skupinu ľudí, ktorí sa dopustili určitých trestných činov. Tieto ústavné výsady (niekedy všeobecne nazývané ako „zhovievavosť“), koncepčne vyplývajú z monarchistickej ideológie (Martin Skaloš, Právnicka fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Inštitút amnestie a jeho uplatňovanie na Slovensku v historickom a právnom kontexte).

Amnestiu na trestné činy udeľuje prezident, na priestupky vláda. Zákon nemá definíciu amnestie, tá vyplýva priamo zo znenia Ústavy SR a je rovnaká pri amnestii udelenej prezidentom ako aj vládou .

Amnestia sa udeľuje na konkrétny druh právoplatne uloženého trestu alebo povahu trestného činu, prípadne výmeru trestu, na rozdiel od milosti, ktorá sa udeľuje osobe bez ohľadu na spáchaný trestný čin.

Spoločným a základným predpokladoim je PRÁVOPLATNÉ rozuhodnutie o vine a treste, pri priestupkoch o vine a sankcii.

Inštitút amnestie bol odlišne upravený do 30.6.2001 a od 30.6.2001.

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy SR (k 30.6.2001): Prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi (agraciácia) a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo (abolícia), a zahládza tresty (rehabilitácia).

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy SR (k 1.7.2001) Prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní (agraciácia)a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie (rehabilitácia).

Podľa čl. 121 Ústavy SR Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví zákon.

Takže v prvom rade, amnestiou sa odpúšťajú PRÁVOPLATNE uložené tresty a sankcie, a v druhom rade, amnestia sa realizuje v dvoch formách – ako agraciácia (odpustenie alebo zmiernenie trestu) a rehabilitácia (zahladenie tretsu). Po tom, čo bola ústava novelizovaná ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., zanikla možnosť uplatniť abolíciu, ktorou sa nariaďovalo, aby sa nezačínalo alebo, aby sa v už začatom stíhaní nepokračovalo.

K agraciácii je vhodné doplniť, že platňuje sa len na nevykonané tresty alebo ich zvyšky. Rehabilitácia má účinok ako zahladenie odsúdenia rozhoidnutím súdu, teda nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, a zahladené odsúdenie sa neuvádza vo výpise z registra trestov. Ale (!) pozor – v odpise z registra trestov sa však zahladené odsúdenie uvádza. Odpis z registra trestov sa vydáva na žiadosť oprávnených subjektov, u ktorých to ustanovuje zákon alebo na žiadosť oprávnenej osoby a na zákonom stanovený účel. Teda pre určoté úradné účely záznam o vine ostáva, keďže páchateľ bol právoplatne uznaný vinným, iba trest sa mu odpustil a zahladil. Rehabilitácia na priestupky nie je udelená, ale je udelená abolícia, ktorá už neexistuje.

1. prÁVNO-ETICKÁ ROVINA amnestie na protiústavné priestupky

Amnestiou sa odúšťajú PRÁVOPLATNE uložené sanckie, v danom prípade sú amnestiou odpustené PROTIÚSTAVNÉ sankcie.

Vláda na jednej strane verbálne deklaruje, že opatrenia ÚVZ SR a na ich základe vydané rozhodnutia o priestupkoch sú protiústavné, na druhej strane však amnestiou deklaruje, že rozhodnutia sú právopaltné a občania sú vinní.

Na mieste je úvaha, či aj „priestupky“ Židov, ktorí si nenasadili na žltú hviezu (analogicky, ako si v 21. storčí niekto nenasadil masku alebo neodovzdal biologický materiál na výskum), boli amnestované, a teda bola potvrdená ich vina a svet im ich konanie odpustil, alebo, či „opatrenia“ boli vyhlásené za nacistické, zrušené a páchatelia boli potrestaní.

Otázka odpustenia trestov pre porušenie protiústavných opatrení má právno-etickú rovinu, kde skutoční páchatelia, ktorí vydávali a vynucovali tieto protiústavné opatrenia a rozhodnutia, sú chránení, a obete sú uznané vinnými – pričom štát im „zhovievavo“ odpustil.

2. rýdzo právna rovina

Keďže vládou je deklarované, že rozhodnutia o priestupkoch sú PROTIÚSTAVNÉ, (dokonca sú až ničotné, viď nižšie), de iure tak NIE SÚ PRÁVOPLATNÉ.

Pre udelenie amnestie nie je splnená zákonná podmienka a to právoplatné rozhodnutia o priestupkoch, o čom má vláda vedomosť.

A už iba na doplnenie – vláda amnestiou nariadila, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch, kde táto forma amnestie – abolícia, je od 1.7.2001 zrušená.

4. právne čisté a účinné riešenie

Protiústavné rozhodnutia správnych orgánov sa nenaprávajú amnestiou, ale ich zrušením a v prípade, ak majú podstatnú vadu, vyhlsáením ich za NULITNÉ.

Podstatná vada je taká, ktorá spôsobuje NIČOTNOSŤ právneho aktu, a to v prípade, ak právny akt je vydaný bez právneho základu, ak právny akt vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ak právny akt trpí omylom v osobe adresáta a pod.

Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.5.2016 sp. zn. I. ÚS 323/2016: 
Judikatúra i teória správneho práva zhodne uvádzajú, že o paakt, ako správny akt, ktorý nevyvoláva zamýšľané právne účinky, ide vtedy, ak sú jeho vady tak zásadné, závažné a zrejmé, že na naň „nemožno hľadieť“ ako na správny akt. Môže ísť napr. o nedostatok právneho podkladu, na základe ktorého sa rozhodovalo, nedostatok právomoci správneho orgánu, najťažšie vady v príslušnosti správneho orgánu, omyl v osobe adresáta a právna alebo faktická nemožnosť realizácie rozhodnutia.

V danom prípade boli všetky opatrenia ÚVZ SR, bez ohľadu na obsah, čo sa nimi regulovalo, v prvom rade už vydané bez právneho podkladu a to orgánom, ktorý k tomu nemal právomoc.

Z úvodných viet opatrení vyplýva, že sú vydané na základe uznesenia vlády č. 111 zo dňa 11.3.2020 o vyhlásení mimoriadnej situácie a na zákalde vyhlásenia pandémia Covid-19 generálnym riaditeľom WHO dňa 11.3.2020, neskôr vo vyhláškach na nariadenie opatrení sa uvádza, že sú vydané z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19.

Medzi prvými bolo vydané opatrenie ÚVZ SR zo dňa 15.03.2020 č. OLP/2595/2020, úvodná veta, cit.: „Úrad verejného zdravotni ́ctva Slovenskej republiky ako pri ́slušný orgán štátnej správy na úsekuverejného zdravotni ́ctva podľa § 5 ods. 4 pi ́sm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore arozvoji verejného zdravia a o zmene a doplneni ́ niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na územi ́ Slovenskej republiky vládou Slovenskejrepubliky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 a pandémie ochorenia COVID-19vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie nariaďuje vsúlade s uzneseni ́m vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 podľa § 12 ods. 2 pi ́sm. f) a §48 ods. 4 pi ́sm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. tieto opaternia…“

Chronológia :

4.1. nedostaok právomoci a formy aktu

Uznesením vlády č. 111 zo dňa 11.3.2020 bola pre ohrozenie verejného zdravia II. stupňavyhlásená mimoriadna situácia podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej aj „zákon o civilnej ochrane“) a členom vlády, teda ministrom, a predsedom ostatných ústredtnýcj orgámov štátnej sprtávy (ktorým orgánom nie je ÚVZ SR), bola uložená povinnosť prijímať opatrenia civilnej ochrany. Tento postup vychádza z ust. § 48 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého ochrana verejného zdravia II. stupňa sa nevykonáva podľa zákona o ochrane verejného zdravia, ale podľa zákona o civilnej ochrane.

Uznesenie vlády:

Korona-M-c-Uznesenie-vlady-111-11.3.2020-Z.z.-mimoriadna-situacia-far.

Hlavný hygienik tak s odkazom na § 48 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, nevydáva opatrenia na ochranu verejného zdravia II. stupňa, ale s odkazom na odsek 1 tohto ustanovenia vydáva iba opatrenia na ochranu verejného zdrtavia (I. stupňa) a to podľa § 48 ods. 4 zákona. Ustanovenie § 48 ods. 4 zákona tak patrí opatreniam na ochranu verejného zdravia I. stupňa, nie II. stupňa. Ochranu verejného zdravia II. stupňa je priamo ustanovením §-u 48 ods. 2 presunutá do zákona o civilnej ochrae.

Napriek tomu hlavný hygienik začal sám vydávať opatrenia na ochranu verejného zdravia II. stupňa a to podľa ustanovenia § 48 ods. 4 zákona o ochrabe verejného zdravia, ktoré patria pre opatrenia na ochranu verejného zdravia I. stupňa. Založil absurdnú zmätočnosť.

Následne, počas tejto mimoriadnej situácie došlo k vyhláseniu núdzového stavu, kde podľa čl. 51 ods. 2 Ústavy, opatrenia na ochranu bezpečnosti štátu vrátane ichrany života a zdravia osôb (čo už nie je ochrana verejného zdravia) sa vydávajú podľa osbitného ústavného zákona, týmto je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o  bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Hlavný hygienik SR však ďalej pokračoval vydávaním opatrení na ochranu verejného zdravia II. stupňa podľa ustanovení na ochranu verejného zdravia I. stupňa, a týmto reguloval aj ochranu bezpenosti štátu vrátane ichrany života a zdravia osôb.

Teda hlavný hygienik podľa zákona o ochrane verejného zdarvia reguloval civilnú ochranu aj bezpečnosť štátu.

Na moju verejnú kritiku a podnet o tejto právnej absurdnosti s poukazom na NIČOTNOSŤ týchto aktov, zaslaný aj Generálnej prokuratúre SR, dostala som od nej upovedomenie zo dňa 2.10.2020, kde konštatovala, že cit.: „zistila porušenie zákona súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlsáení npdzovéhgo stacvum ako aj s právnou formou týchto opatrení“. Inak povedané, generálna prokuratúra konštatovala NIČOTNOSŤ týchor opatrení ÚVZ SR presne v tom zmysle, ako som to namietala.

Zároveň tam však uviedla aj právny nezmysel, že aj napriek nezákonnosti týchto aktov – teda napriek ich nulite, je potrebné im zachovať účinnosť. Teda zachovať účinnosť nielenže nezákonným, ale neexistujúcim aktom.

K námietke na nedsotatok právomoci hlavnéhop hygienika ukladať povinnosti, ktoré nie sú uložené zákonom (prekrytie horných dýchacích ciest), uviedla, že k tomuto nemá právomoc sa vyjadrovať, pretože ukladanie povinností je tvýsledkom odborných záverov (čo nepotrebuje osobitný komentár).

GP-SR-UVZ-opatrenia-Upovedomenie-1-1

Aj keď tieto paakty nemožno aplikovať na reguláciu mimoriadnej situácie ani núdzového stavu, pretože v skutočnosti ide o opatrenia na ochranu verejného zdravia I. stupňa, je potrebné poukázať aj na ich obsahovú absurdnosť. Opatrenia boli doslova chŕlené v nekonečných sériách, a ich obsah – čo do merita veci, právnej úpravy i odôvodnenia, bol sústavne rušený, menený, dopĺňaný a inak „modifikovaný“, vždy tak, aby sa opatrenie nedalo priamo napadnúť na súde.

V tomto kontexte je dôležité dať do pozornosti aj odôvodnenie (niektorých) opatrení, napr. OLP/6848/2020, cit.: „Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie„. Teda uloženie povinnosti na ochranu verejného zdravia II. stupňa vydané hlavným hygienikom SR podľa zákona o ochrane verejného zdravia je odôvodnené zákonom o civilnej ochrane. Analogicky, akoby uloženie povinností na úseku cestnej dopravy bolo odôvodnené zákonom o vnútrozemskej plavbe.

Tu je potrebné tiež uviesť, že týmto opatrením bolo zmené opatrenie OLP/5453/2020 zo dňa 3.7.2020 o povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, kde sa vypustila výnimka z tejto povinnosti (aj) cit.: „u osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a osôb s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie rúška mohlo viesť k zhoršeniu stavu“. Zhoršenie zdravotného stavu môže za istej východiskovej situácie privodiť aj smrť, teda povinnosť používať prekážku na dýchanie mali aj osoby v prípade možého následku smrti. Toto už nie je len absurdnosť, ale závažný trestný čin verejného činietľa s uzrozumením možného následku smrti.

Osobitne závažnou je i skutčonosť, kde z odôvodnenia (niektorých ďalších) opatrení, napr. opatrenie č.OLP/3012/2020, o nariadení izolácie, vyplýva, že tieto boli vydávané za účelom ochrany Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení, cit.: „V nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo svete a v Európskej únii Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariadil z dôvodu ochrany Slovenskej republiky pred zavlečením prenosného ochorenia COVID-19 na územie Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády SR č. 197 zo dňa 02.04.2020 opatrenia uvedené v záväznej časti tohto opatrenia“. Avšak z dôvodu ochrany Slovenskej republiky pred zavlečením prenosného ochorenia nemôže vôbec hlavný hygienik vydávať žiadne opatrenia na ochranu verejného zdravia.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a), ods. 6 zákona o ocjrane verejného zdravia, opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení nariaďuje ministerstvo zdravotníctva na návrh úradu verejného zdravotníctva – nie úrad verejného zdravotníctva.

Na základe tejto mojej kritiky bol novelizovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, kde s účinnosťou od 15.10.2020, ÚVZ SR vydáva podľa § 59b vyhlášky na nariadenie opatrení na ochranu verejného zdravia – stále iba I. stupňa, všeobecne záväzným právnym predpisom. Toto ustanovenie teda nemá žiaden súvis k opatreniam na ochranu verejného zdravia II. stupňa. Či opatrenia do 15.10.2020, ako aj vyhlášky na nariadenie opatrení po 15.10.2020, všetky na ochranu verejného zdravia II. stupňa, vydané hlavným hygienikom SR, trpia nedostatkom jeho právomoci vydávať tieto právne akty, navyše podľa ustanovenia § 48 ods. 4 zákona pre ochranu verejného zdravia I. stupňa.

Na doplnenie je tu potrebné poukázať aj na právnu absurdnosť samotného ustanovenia § 59b, kde podľa jeho odseku 1 a 3 sa „vyhlášky na nariadenie opatrení“ považujú za „všeobecne záväzné predpisy“, pričom v zmysle odseku 2 sa tieto „všeobecne záväzné predpisy“ netvoria podľa zákona o tvorbe všeobecne záväzných predpisov (zákon č. 400/2015 Z. z.).

Všetky tieto právne akty sú pre nedopstatok právomoci hlavného hygienika vydávať právne akty na ochranu verejného zdravia II. stupňa, to navyše podľa ustanovenia § 48 ods. 4 zákona patriaceho pre ochranu verejného zdravia I. stupňa, NIČOTNÉ.

4.2. nedostatok právneho podkladu pre vydanie právnych aktov

Zároveň, cšetky tieto právne akty ‚ÚVZ SR sú vydané z dôvodu vyhlásenia pandémia Covid-19 generálnym riaditeľom WHO dňa 11.3.2020, neskôr pri „vyhláškach na nariadenie opatrení“ je uvedená „skrátená“ verzia tohto dôvodu iba ako pandémia Covid-19. Generálny riaditeľ WHO však túto pandémiu nevyhlásil, pretože WHO nemá právomoc a preto ani nástroj na jej vyhlásenie (aj preto nalieha na uzvretie novej zmluvy…)

Pandémia Covid-19 teda vyhlásená nebola a de iure neexistiovala. „Vyhlásili“ ju iba mídia.

Všetky tieto právne akty Slovenskej republiky tak stoja na predstieranom podklade, teda de iure sú vydané bez právneho podkladu. Ide o ďalšiu podstatnú vadu, a to nedosttaku právneho podkladu, pre ktorú sú NIČOTNÉ.

4.3. nedostatok právneho podkladu pre ukladanie povinností

Čo sa týka vecného obsahu týchto opatrení, tu si hlavcný hygienik uzurpoval právomoc zákonodarného zboru SR a v opatreniach ukladal povinnosti, ktoré nie sú uložené zákonom, ako napr. povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest, povinnosť preukazovania sa testom na Covid-19, povinnosť izolácie všetkých osôb prichádzajúcich na úzenmie SR [adresátom povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane verejného zdravia je iba infekčne chorá osoba, nie každý prichádzajúci na určené miesto], neskôr povinnosť elektronickej registrácie osôb po vstupe na územie SR podľa § 48 ods. 4 písm. ab) Zákona o ochrane verejného zdravia (v súčasnom znení), kde do tohto paragrafu postupne natlačili všetko, čo sa aj nedalo, len aby teror a zisky pokračovali, kde s poukazom na čl. 23 ods. 4 Ústavy SR takúto povinnosť nemožno uložiť občanovi SR, a obdobne tak boli ukladané všetky ďalšie pseudopovinnosti. Keďže takéto povinnosti neexistujú v zákone, v poslednom uvedenom prípade v zákone v spojení s ústavou, paralelne tak nie sú v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch ani výslovne označené ako priestupky v žiadnom zákone.

Právne akty Slovenskej republiky ukladali povinnosti bez opory v zákone, teda aj v tomto sú vydané bez právneho podkladu a sú NIČOTNÉ.

4.4. hlavný hygienik 3 v 1 – ako rozpočtová organizácia, výkonný orgán aj ako zákonodarný zbor

Hlavný hygienik, ktorý je na čele rozpočtovej organizácie štátu(§ 5 ods. 1, ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia), si prisvojil nielen právomoc konať vo veci ochrany verejného zdravia II. stupňa, na čo sú príslušnín ministri, ale prisvojil si aj zákonodarnú právomoc tvoriť a ukladať povinnosti.

4.5. riešenie na jedenn klik

Všetky právne akty ÚVZ SR sú nielenže PROTIÚSTAVNÉ, ale sú NIČOTNÉ, to rpe formálne aj vecné nedostatky. De iure neexistujú a nemožno ich porušiť. Všetky rozhodnutia správnych orgánov uznávajúce vinu a ukladajúce trest pre porušenie neexistujúcich aktov sú rovnako NIČOTNÉ, de iure neexistujú. Uložiť amnestiu na priestupky, ktoré de iure neexistujú je de iure nemožné. Takéto uznesenie o uložení amnestie je rovnako NIČOTNÉ.

Ex iniuria ius non oritur – z bezprávia nevzniká právo.

Keďže všetky tieto právne akty ÚV Z SR sú NIČOTNÉ už pre nedostatok vyhlásenia pandémia Covid-19 ako aj pre nedostatok právomoci hlavného hygienika vydávať opatrenia na ochranu verejného zdravia II. stupňa, a na tomto základe sú NIČOTNÉ aj rozhodnutia o prioetupkoch, stačí ich jednoducho vyhlásiť za NIČOTNÉ. Jedným klikom na tlačítko „NULITA“ sa stratia všetky akty a všetky rozhodnutia o priestupkoch. Tým vznikne aj základ pre náhradu škody občanov postihnutých protiústavnými a v prvém rade ničotnými aktami.

Až príde iná vláda, a predmetné uznesenie o udelení amnestie vyhlási za iNIČOTNÉ, bude konať v súlade so zákonom. Nemusí amnestie rušiť a vyvolávať vecné diskusie, postačí uznesenie vyhlásiť za ničotné.

Súčasná vláda deklaruje, že chcela nastoliť spravodlvosť, pričom však zlegitimizovala existenciu priestupkov, ktoré de iure neexistujú a sama uznala vinu občanov pre niečo, čo sa nestalo. Sama urobila z občanov páchateľov a „zhovievavo“ im odpustila sankcie, ktoré de iure nemali.

Vyvstáva otázka, prečo tak konala? Je potrebné uviesť, že zodpovednosť padá v prvom rade už na vládu Petra Pellegriniho, kde Úrad verejného zdravotníctva SR (pod „gesciou“ Hlas-SD), vydal už dňa 15.3.2020 prvé takéto opatrenie a naštartoval sériu týchto aktov. Matovič ich už „iba“ dotiahol do teroru!

Tu je tiež potrebné poukázať na zodpovednosť súdov, ktoré tieto podľa vlády protiústavné a v prvom rade ničotné rozhodnutia o priestupkoch potvrdzovali, ako aj zamietali žaloby proti následkom týchto opatrení (výpovede zo zamestnania, vyôúčenie zo škôl, odmietnutie ošetrenia, odmietnutie prístupu k súdu, odmietnutie prítomnosti obhajcu na súde a pod. to všetko pre odopretie prekrytia dýchacích ciest alebo preukázania sa testom na Covid-19), čím vytvorili extrémnú neprávosť a právny chaos.

Súdy a prokuratúra tu najviac polžili právny štát na lopatky.

V prvom rade sa musí urobiť poriadok na súdoch, nie s občanmi. Ak by súdy boli riadne fungovali, a tieto opatrenia a rozhodnutia označili pri predbežnej otázke za nulitné, hoc aj už za protiústavné, dnešný problém tu nie je a nebola by extráímne nezmyselná amnestia. Znova ideme z dažďa pod odkvap.

Uvedneým postupom vláda neochránila občanov, ale zodpovedné osoby, a z občanovh urobila páchateľov.

Viac k riešeniu na jeden klik v dokumente predloženom splnomocnecovi vlády.

Pre stiahntie materiálov kliknite na obrázok (prispejete tým na moju činnosť na obnovu právneho štátu, výšku príspevku si môžte vybrať):

Viac k téme v relácii na SLobodnom vysielači.

Po skončené bude Relácia TU

Podporte činnosť pre obnovenie spravodlivosti a zákona

Prispieť sa dá úhradou na nižšie označený účet (úhradu označte ako: dar), alebo cez funkciu (tlačítko) na úhradu príspevku:

OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková

IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622

Prispieť sa dá aj zakúpením knihy

ČAS VIANOČNÝ A KRONIKA NAŠICH DEJÍN

Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO NIKDY nebude môcť povedať,
že „to bolo inak“.
Že COVID nebol štátny teror, slzy, ale aj naše spojenectvo a nádej.

GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel 

O tom, ako na Slovensku začala totalita pod falošným obrazom ochrany zdravia.
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok.