KEĎ DVAJA ROBIA TO ISTÉ, NIE JE TO TO ISTÉ…:
Dobrá revolúcia 1989:
Tí, ktorí odsudzujú násilie polície počas dobrej revolúcie 17.11.19898, tí istí dnes prikazujú násilie voči účastníkom zlej revolúcie.
Zlá revolúcia 2021:
Slovensko už nie je právny štát, čo vravím už vyše roka, a preto národ vyšiel pred Národnú radu SR.
Vláda chce cez „svoj“ Parlament pozmeniť Zákon č. 355/2007 Z. z. a do § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z. z. vpraviť ustanovenie obmedzujúce základné práva a slobody, samozrejme, v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ide o nasledovné:
§ 48 ods. 4 písm. z): dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19,“.
Nebudem teraz rozoberať toto usatnovenie, to urobím až keď bude prijaté. Iba na úvod „detail“ dôkazu, že doterajšia požiadavka, teda teror a šikana, vyžadujúca preukazovanie sa potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, bola bez opory v zákone. Od teraz tá zvrátenosť bude v zákone (takže jeden argument „odpadne“), a tu sa treba zamyslieť, akých zástupcov si volíme, ak prijímajú zvrátené „regulácie“ života. Teda regulácia bude síce v zákone, ale nezákonnosť ostáva, pretože samotná regulácia je zakázanou segregáciou a apartheidom (ale o tom v inom článku a po schválení novely).
Ľudia vyšli pred Národnú radu SR a protestujú proti covidovému fašizmu… A nimi zvolení „vládcovia“ na nich idú slzným plynom…
Chcem tu pripomenúť ešte jeden základný problém a treba ho opakovať čo najviac. Ten spočíva v tom, že Slovensko je v prvom rade riadené „Vyhláškami“ na nariadenie opatrení podľa § 59b Zákona č. 355/2007 Z. z. ako NULITNÝMI aktmi, ktoré neexistujú ako vyhlášky vôbec.
To preto, že z tvorby týchto aktov je vylúčený Zákon o tvorbe právnych predpisov č. 400/2015 Z. z. (čo je pri de iure vyhláške nemožné), a čo zároveň korešponduje s úvodnou vetou týchto aktov, že sú tvorené podľa kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 písm. k) Zákona č. 355/2007 Z. z., t.j. priamo na základe citovaného zákona ako opatrenia pri plnení úloh správneho orgánu. Teda tieto akty nie sú tvorené na základe splnomocnenia zákona v zmysle čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z. z. (tento zákon je vylúčený celý) a nejde preto o vyhlášky čo . Samotný § 59b ods. 2 im vylúčil tvorbu podľa 400-ky, a teda sú tvorené podľa § 5 ods. 4, 355, čím zároven nemôžu byť všeoebcne záväzné podľa odseku 3 59b.
A práve preto, že nejde o vyhlášky – všeobecne záväzné právne predpisy, nie sú ani vyhlásené a uverejnené v Zbierke zákonov. Právny akt, ktorý nie je vyhlásený a uverejnený v Zbierke zákonov, nie je všobecne záväzný.
Celkom v prvom rade však stojí skutočnsoť, že opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z. z. nie sú určené na všeobecné „regulovanie“ základných práv a slobôd pre všetkých, ale týkajú sa iba úzkeho alebo druhovo určeného okruhu osôb (napr. osýpky v osade, alebo v niektorej škole a pod.). Navyše tieto opatrenia sa netýkajú právneho stavu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 cit. zákona – mimoriadnej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza, ale ide o regulácie právneho stavu prvého stupňa ohrozenia podľa § 48 ods. 1 cit. zákona.
Tieto akty sú vydávané v súvislosti s ochorením Covid-19. V súvislosti s ochorením Covid-19 je vyhlásený II. stupeň ohrozenia verejného zdravia – mimoriadna situácia. A v mimoriadnej situcáii sa nevydávajú opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z. z. ale opatrenia podľa Zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane (na čo priamo odkazuje samotný § 48 ods. 2 cit. zákona). A v nie mimoriadnej situcáii, t.j. v ohrození verejného zdravia prvého stupňa podľa § 48 ods. 1 cit. zákona, kde sa síce vydávajú opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z. z., tie však nemajú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, ale „lokálnych“ opatrení „šitých na miestny“ problém a zverejnených vo Vestníku vlády. ZÁKON TU NEPUSTÍ!
Problém teda spočíva v tom, že celé Slovensko je dnes regulované opatreniami pri ohrození verejného zdravia prvého stupňa podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, ktoré, ktoré nepatria do II. stupňa mimoriadnej situácie, ale do prvého podľa § 48 ods. 1 cit. zákona (ktorý iba nemá označenie rímskou číslicou I., pretože v čase tvorby zákona bol kreovaný ako jediný stupeň ohrozenia bez jeho číselného označenia, a stupeň č. II. bol zaradený až novelou v r. 2011, kde jeho § 48 ods. 2 zároveň priamo odkazuje na právnu úpravu toho stupňa ohrozenia do Zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane).
Pseudovyhlášky podľa § 59b sú de iure opatrenia na základe kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4, § 48 ods. 1, ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z. z.,nie na základe splnomocnenia zákona (ten je v § 62 a patrí ministerstvu zdravotníctva), a preto nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ako de iure vyhlášky sú právne NULITNÉ.
Slovensko má však v súčasnosti reálne vyhlášky a pseudo vyhlášky, a rozlišuje reálnu všeoebcnú záväznosť a pseudo všeobecnú záväznosť, ktorú dokonca ústavný súd vo svojom uznesení zo dňa 13.7.2021 PL. ÚS 10/2021-38 nazval pojmom „netypický všeoebcne záväzný právny predpis“ – čo je sabotáž zavedeného právneho systému právneho štátu a táto pseudo všeobecná záväznosťo sa snaží mimikovať tú reálnu a teda v skutočnosti bez reálnej opory v zákone sa spoločnosť terorizuje nulitnými vyhláškami a všeobecne nezáväznými opatreniami. TOTO JE SKUTOČNÝ PRÁVNY STAV NA SLOVENSKU !!!
SLOVENSKO JE REGULOVANÉ ARBITRÁRNYMI – SVOJVOĽNÝMI ROZHODNUTIAMI jedného človeka HLAVNÉHO HYGIENIKA, ktorý zneužijúc svoju právomoc „lstivým“ označením aktu za vyhlášku vydáva a vynucuje ako všeobecne záväzné povinnosti plnenia, napriek tomu, že vydávaný a vynucovaný akt nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, zároveň jednotlivé plnenia sú ako povinnosti tiež formulované bez opory v zákone. Iba to, čo je tvorené a publikované podľa Zákona č. 400/2015 Z. z. je všeoebcne právne záväzné.
Zákonodarca nemôže sám v zákone určiť, že právny predpis je všeobecne záväzný a zároveň mu vylúčiť z jeho tvorby Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov (§ 59b ods. 2, ods. 3 Zákona č. 355/2007 Z. z., tu ide o „právnu schyzofréniu). Právny predpis nadobúda charakter všeobecnej záväznosti iba legislatívnym procesom cez vyhlásenie a uverejnenie predpisu v Zbierke zákonov, nie samourčením zákonodarcu. A to postupom striktnej celej tvorby podľa citovaného zákona a vo „finále“ v zmysle jeho § 15, 18 a 19 ods. 1, ods. 2.
Iba to, čo je tvorené postupom podľa Zákona č. 400/2015 Z. z. a pojmovo je označené v § 1 ods. 1 ako právny predpis (ústava, ústavný zákon, zákon, opatrenie a vyhláška) a zároveň je uverejnené v Zbierke zákonov SR, je všeoebcne záväzný právny predpis.
NA SLOVENSKU JE ARBITRÁRNY PRÁVNY REŽIM. A toto nech je nosným dôvodom PROTESTU.
Pretože táto arbitrárnosť – svojvôľa, je dôvodom doplnenia vyššie uvedeného novelizovaného ustanovenia o vytváraní ľudí dvoch kategórií. A táto svojvôľa môže byť zajtra dôvodom zrušenia hotovosti, odňatia majetku, detí a pod…
Urobíme všetko pre to, aby sa to nestalo. Aby sa to našim deťom nestalo…!
*** *** ***
ĎAKUJEM ŽE SA PODIEĽATE NA FINANČNEJ PODPORE
§ OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD §
IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622
www.olpzs.sk
Do poznámky prosím uviesť: Príspevok na činnosť združenia.

JUDr. Adriana Krajníková
Tzv. ústavy a medzinárodné dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd sionisti postupne pozmenia k obrazu svojmu. V tomto problém nespočíva ani náhodou. Inak povedané, ako bude čas plynúť, odpadnú „argumenty“ úplne všetky … Spoľahlivo.
No ale vysvetľujte toto sudcom, prokurátorom a podobnej hávedi 🙁