„Čaro pandémie“ a ako nakúpiť bez platenia…

NEJDE O KRÁDEŽ ANI O ZÁMER, ALE O ROZHODNUTIE FANATICKÝCH COVID-VERIACICH, AKO SA SAMOPOŠKODZOVAŤ a SLÚŽIŤ KLINICKÝM ŠTÚDIAM

9.10.2021, čerpacia stanica Slovnaft na trase Košice – Prešov a za volantom ja… 🙂

Po natankovaní nafty som ako vždy, s umýslom za kúpený tovar zaplatiť, vošla do interiéru, avšak bez prekrytia dýchacích ciest mi predavačka nedovolila zaplatiť. Toto nieže hraničí s idiocizmom, toto je už zaparkovaný idiocizmus. …Fajn, čo s nimi, tak som odišla a zavolala políciu… Dodávateľ mi neumožnil ako odberateľovi plniť, tak mám tovar zadarmo!

Video z čerpacej stanice a audio záznam z polície, ktorá už to berie akosi „športovo“:

aktuálna technická poznámka: video sa vzhľadom k nejakým technickým problémom na Odysee veľmi pomaly načítava, ale nakoniec sa načíta …

Stačí nemať rúško, a nemusíš platiť… Že sme na to skôr neprišli… 🙂 Človek skutočne nevie, či sa smiať, nadávať, alebo chváliť Mikasa a oddaných fanatikov … Pretože pani od pokladne vzala svoju rolu tak vážne, ako ani nemala. Bude musieť zaplatiť moju naftu, lebo mne plnenie zmarila…. Navyše na dverách nie je žiadne obmedzenie pre tých, ktorí chcú vstúpiť a zaplatiť. Ale kuráž mala riadnu, s akou to opakovala… Premotivovaní zamestnanci sa až tak boja o svoje miesto a plat, že sa o nich sami pripravujú …

Zaujímavé bolo, ako sa pani pri páchaní trestného činu nátlaku voči mne, diskriminácie… zdráhala kamerovania.

Na dverách je tento nápis:
„Vstup do prevádzky shopu je povolený všetkým osobám„. Všetky sú všetky…
„Konzumácia v reštaurácii je povolená iba osobám v režime O-T-P„
„Vstup na terasu je povolený iba osobám v režime O-T-P„
A to celé je zároveň aj paradox, že pre účely nákupu pohonných hmôt alebo iného tovaru vírus neexistuje, ale pre konzumáciu už áno…, a režim pandémie beží vedľa režimu normálu a ľudia hrajú hru, ponižujú sa, dehonestujú sa, a ako dobrovoľníci klinických štúdii dávajú na sebe skúšať chemické prípravky. Idú v režime O-T-P…

PRÁVNY STAV VECI:

PREVÁDZKY NEMAJÚ PRÁVO ANI POVINNOSŤ VYŽADOVAŤ PREKRYTIE DÝCHACÍCH CIEST, PRETOŽE MIKASOVE PSEUDO-VYHLÁŠKY NIE SÚ VŠEOEBCNE ZÁVÄZNÝ PRÁVNY PREDPIS A TAKÁTO PRÁVNA POVINNOSŤ NEEXISTUJE VÔBEC.

PREVÁDZKY NEMAJÚ PRÁVO ANI POVINNOSŤ VYŽADOVAŤ PREUKÁZANIE POTVRDENIA OTP – OČKOVANÝ-TESTOVANÝ-PREKONANÝ COVID-19, PRETOŽE MIKASOVE PSEUDO-VYHLÁŠKY NIE SÚ VŠEOEBCNE ZÁVÄZNÝ PRÁVNY PREDPIS, A PRÁVNA POVINNOSŤ TESTOVANIA, OČKOVANIA A PREKONANIA COVID-19 NEEXISTUJE VÔBEC.

Zároveň podľa § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti personál prevádzok nemá právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie spotrebiteľa. 

Zákon č. 576/2004 Z. z. má vyššiu právnu silu ako podzákonný akt Úradu verejného zdravotníctva vo Vestníku vlády, ktorý nahliadanie „umožňuje“. Lex superior derogat legi inferiori  – Vyšší zákon deroguje (ruší) nižší.

Ide o právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, prenesený aj do slovenského právneho systému, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily (teda ústava má prednosť pred zákonom, zákon má prednosť pred vyhláškou atď…). Iba na Slovensku dnes aj kapacitám haraší, že Janov Mikasov hybridný akt – čo nie je ani právny predpis (!) má prednosť pred Ústavou!

Treba pamätať, že Mikasove akty nie sú vyhlášky, teda nie sú právne predpisy, pretože právny predpis je podľa čl. 72, čl. 120, čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska, ktoré musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR (§ 15, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2 cit. zákona), čo „pseudo-vyhláška“ Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa.

Tieto akty už nie sú tvorené ako vyhláška (čo vyžaduje prísny legislatívny proces ich tvorby v legislatívnych orgánoch podľa čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. – osobitné splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov), ale z večera na ráno ich vydáva podľa bežného kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. úradník Jano Mikas), a preto nie sú vyhlásené ako všeobecne záväzné právne predpisy v Zbierke zákonov.

S poukazom na § 15 Zák. č. 400/2015 Z.z. iba o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenie sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Takže tu niet o čom právne pochybovať, Mikasove pseudo-vyhlášky vyhlásené vo Vestníku vlády nie sú všeobecne záväzné právne predpisy a nemajú právnu silu kohokoľvek zaväzovať. Ide o kvantum právnych nezmyslov rozoštvávajúcich spoločnosť a ničiacich zdravie a ekonomiku, bez všeobecnej záväznosti, na ktorých pracujú byrokrati na štátne náklady. Na podklade tejto mašinérie sa ničí zdravie ľudí, ekonomika a rozvracajú sa vzťahy občanov. Na podklade týchto právnych nezmyslov sa celý národ rozoštval! A ľuďom to nedochádza…!

Za normálnych okolností nemal nikto dôvod prísť do konfliktu s niekým, kto chcel zaplatiť za tovar, prísť sa do školy učiť, do obchodu nakúpiť, k lekárovi sa ošetriť… Ľudia prijali hru sa navzájom zdravotne a ekonomicky fackovať a likvidovať a pri tom sa kontrolovať… Perpetum mobile vlastnej deštrukcie.

Prevádzky riadiace sa Mikasovými aktami síce ešte „prežívajú“, ale každým rúškom, testom, a vakcínou sa zároveň likvidujú. Pripravujú sa o množstvo zákazníkov, pričom podriaďovanie sa neexistujúcim povinnostiam nemá v ich hlavách racionálne vysvetlenie. Zároveň ruka v ruke tejto likvidácii ide Mikasove uzatváranie prevádzok podľa „farieb prostredia“.

Prevádzky a osoby podriaďujúce sa neexistujúcim povinnostiam sa odvolávajú na obavu z pokuty alebo straty zamestnania, niektorí navyše pri tom dôverujú strachu z televízora a smrteľnému vírusu, a všetci prijatím hry na v skutočnosti „nepovinné povinnosti“ si sami podlamujú zdravie, vytvárajú podmienky ekonomickej likvidácie a straty zamestnania. Až tak sa tej straty boja, že jej utekajú oproti a vedia to… Pri poukaze na túto skutočnosť iba kývnu plecom… V podstate sú užitoční, bez nich by pharma výskum nemal dobrovoľníkov zadarmo.

Mikasove nariadenia slúžia na likvidáciu tých, ktorí ich plnia, iba im to nedochádza…

Testovanie a očkovanie slúži na evidenciu tých, ktorí prijali rolu dobrovoľníkov na rozbor ich DNA a klinické skúšanie látok vpichovaných do ich tela. Zadarmo… V koncentrákoch na to mali zajatých…, dnes sa ľudia dávajú pichať dobrovoľne a niektorí s nadšením… V podstate sú užitoční všetci, bez nich by pharma výskum nemal dobrovoľníkov zadarmo.

Prekrytie dýchacích ciest slúži na udržanie poslušnosti stáda a obrazu pandémie, ktorú dobrovoľníci doslova zbožňujú… a záchranu pred smrteľným vírusom, ktorý je uvedomelejší viac, než človek samotný, hľadajú v pokusoch na sebe. Taký vírus napríklad „nebaví“ ak ideš na benzínku iba nakúpiť, „baví“ až keď ideš konzumovať, alebo ideš na terasu, „nebaví“ už v triedách na školách, baví iba na chodbách, ale nebaví tak iba na základných školách, na stredných školách baví ešte stále… A pri dvanásťročných gymnáziách nebaví v prvých 4 ročníkoch, od 5 ročníka je v triedach prítomný smrteľný vírus!

Elektronické väzenie sa buduje pre tých, ktorí sú „čipovaní“ testami a vakcínami, teda zaradení do elektronických databáz na pozorovanie, zhromažďovanie a vyhodnocovanie výsledkov „vzoriek“, teda testovaných a očkovaných, nie pre tých, ktorí tam zaradení nie sú… 

A biznis sa točí…, už beží 3. dávka výskumu, koľko ich ešte bude…? A „dobrovoľníci“ stále nechápu, sú zaneprázdnení obavami z pokút a straty zamestnania…

ZOPÁR UŽITOČNÝCH RÁD:

§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

…. Takže žiadne škodlivé rúško plné pliesní, vírusov, baktérii, pod ktorým môže prísť nevoľno a pod.

§ 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie
a)   ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu
b)   upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 (napr. § 3 ods. 1 cit. zákona), c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 – § 54 Občianskeho zákonníka). 

… A my vieme, že povinnosť prekrytia dýchacích ciest, testovania biologického materiálu na Covid-19 a očkovania proti Covid-19 n e e x i s t u j e.

§ 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa:  Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom (zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon). Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive)není niektorých zákonov.

… Teda nesmie neobslúžiť z dôvodu neprekrytia dýchacích ciest, netestovania a neočkovania. Ak nechce za to zaplatiť, to už je jeho problém…

§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 (zákaz nekalej obchodnej praktiky a klamlivého konania a klamlivého opomenutia).Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

… Teda nesmie neobslúžiť z dôvodu neprekrytia dýchacích ciest, netestovania a neočkovania, inak ide o diskrimináciu.

§ 23 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa:  Priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon č. 108/2000 Z. z., zákon č. 178/1998 Z. z., zákon č. 147/2001 Z. z., zákon č. 18/1996 Z. z., zákon č. 90/1998, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006).

… Teda poruší napr. zákaz diskriminácie a nepredá alebo neobslúži osobu bez prekrytia dýchacích ciest, bez testovania a očkovania Covid-19, napriek tomu, že nikto takú všeobecne záväznú povinnosť nemá.

§ 11 Občianskeho zákonníka: Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 

… Z dôvodu vyššie uvedených zásahov do práv spotrebiteľa môže ísť zároveň aj o zásah do ochrany osobnosti, keď osoba je vystavená poníženiu z dikriminácie, pretože nie je obslúžená, personál sa o nej vyjadruje hanlivo a pod.

§ 16 Občianskeho zákonníka: Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. 

… A z dôvodu zásahu do práv na ochranu osobnosti má dotknutá osoba právo na náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy.

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.   

§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

§ 415 Občianskeho zákonníka: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

§ 596 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. 

§ 596 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.

§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu 

Viac k téme v piatok 15.10.2021 o 12.00 hod. www.slobodnyvysielac.sk

link na reláciu

ĎAKUJEM ŽE SA PODIEĽATE NA FINANČNEJ PODPORE OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA

^{§ OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD §}

IBAN: SK19 8330 0000 0026 0194 1622

alebo cez aplikáciu:

https://olpzs.sk/prispevok-embed

www.olpzs.sk

JUDr. Adriana Krajníková