§ 59b ods. 1, 2 Zákona č. 355/2007 Z.z. nie je osobitným zákonným splnomocnením v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy v spojení s § 5 ods. 2 Zákona č. 400/2015 Z.z. na vydávanie všeobecných právnych predpisov pre ÚVZ

Takýmito neodbornými vyhláseniami sa deformuje právo a riešenie problému sa posúva nesprávnym smerom… KOCÚRKOVO… Preto je veci treba dať na správnu právnu mieru

Na moje tvrdenie, že Zákon č. 355/2007 Z.z. neobsahuje zákonné splnomocnenie na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov úradom verejného zdravotníctva, a na podnet poslucháča, že to obsahuje § 59 ods. 1, 2 Zákona č. 355/2007 Z.z., uvádzam:

Poslucháč:
Predmet: Chyba
Dátum: 2021-02-01 10:51
Od: „JUDr. xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx@xxxxxxxxx
Komu: Adrián Repčok rano@infovojna.sk

„Nerád vnášam pochybnosti do vyjadrení p. dr. Krajníkovej. Som však nútený odporučiť jej do pozornosti ustanovenie § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.“. Podľa 2. odseku cit. ustanovenia  „Na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov;“, teda zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nie je preto pravdivé tvrdenie prezentované p. doktorkou.

Týmto vonkoncom neobhajujem konanie parlamentu, vlády a ostatných štátnych orgánov, ktorým sa porušujú základné princípy tvorby práva. Podstata problému, v ktorom sa pohybujeme, spočíva v neústavnosti tvorby právnych predpisov, ale aj to má svoju predpísanú postupnosť. To je však na širší rozbor.
xxxxxxxx  z Bratislavy“

c/a …. c o n t r a

JUDr. Adriana Krajníková:
Môj právny názor k tejto skutočnosti je (už preventívne) vyjadrený v Podnete generálnemu prokurátorovi, zo dňa 29.1.2021, kde som osobitne vysvetlila otázku § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. Práve preto, že ako znalá právneho problému som očakávala aj takýto „protiargument“, a teda podrobne som mu venovala pozornosť „vopred“. Keby nedajbože chceli uavžovať týmto smerom a založiť ďalšiu právnu absurdnosť…

PODNET GENERÁLNEMU PROKURÁTOROVI SR o začatie trestného stíhania Hlavného hygienika SR JÁNA MIKASA

Takže ja Vám pán doktor do Vašej pozornosti odporúčam nasledovné (inak veľmi dobrý podnet, pretože tu si vysvetlíme rozpor ihneď na začiatku).

Najprv však rekapitulácia: 

Rozpor „Mikasových“ vyhlášok so Zákonom  č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia:

Úrad verejného zdravotníctva ani regionálne úrady nemajú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy podľa Zákona č. 355/2007 Z.z., na základe čoho nemajú nimi vydávané vyhlášky účinnosť a všeobecnú právnu záväznosť.

Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR:  Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „… samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia.“ (§ 62 Zák. č. 355/2007 Z.z.). 

Uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 24.9.2020, sp. zn. II. ÚS 411/2020): „Zákon preto (pri hybridnom správnom akte) neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vyhláškach)“.  

S poukazom na uvedené legislatívne pravidlo vyplýva, že splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu musí byť vyjadrené v splnomocňujúcom ustanovení, ktoré je obsahom zákona. Špeciálna delegácia musí byť vždy určitá. Z jej znenia musí jasne vyplývať, ktorý orgán je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu a ďalej aké otázky a v akom rozsahu môže vo vykonávacom predpise tento splnomocnený orgán upraviť. 

Zákon č. 355/2007 Z.z. neobsahuje osobitné splnomocňovacie ustanovenie pre Úrad verejného zdravotníctva ani pre regionálne úrady verejného zdravotníctva.  

To preto, že ust. § 59b neobsahuje označenie „splnomocňovacie ustanovenie“, a zároveň nevyplýva z neho, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú vo vykonávacom predpise upraviť. Citované ustanovenie nespĺňa kritéria § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 byť splnomocňovacím ustanovením.

Poznajúc súčasne štruktúru štátnych orgánov je zrejmé, že úrad verejného zdravotníctva, ako rozpočtová organizácia napojená na ministerstvo zdravotníctva ani nemôže vydávať všeobecné záväzné právne predpisy ukladajúce povinnosti a zásahy do základných práv a slobôd. ÚVZ NEMÔŽE VYDÁVAŤ VYHLÁŠKY VÔBEC (to by sme museli prekopať a na „hlavu“ postaviť celú štruktúru a hierarchiu orgánov štátnej správy).

Ust. § 62 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona deleguje osobitné splnomocnenie na vydávanie vykonávacích právnych predpisov iba pre ministerstvo zdravotníctva, v právnych veciach a v rozsahu tam určenom zákonom.

V otázkach podľa § 12 a § 48 ods. 4 citovaného zákona nemožno vydávať všeobecne záväzné vykonávacie právne predpisy, a tieto zároveň nemôže vydávať hlavný hygienik. 

A teraz osobitne pre pána doktora, podľa mojich informácii pracujúceho v minulosti  vo vysokej štátnej funkcii v oblasti sociálnych vecí a rodiny (čím do pozornosti dávam jeho úzky kontakt s legislatívou, a mal by vedieť správne vykladať zákon, čo tu však nevie ), v tomto momente poslucháča, k „novelizovaným“ ustanoveniam o „splnomocnení“ Mikasa na vydávanie vyhlášok. Takže vravel o tomto:

§ 59b ods. 1 Zák. č. 355/2007 Z.z.: Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva /§ 4 ods. 1 písm. g)/, úrad verejného zdravotníctva /§ 5 ods. 4 písm. k)/, alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva /§ 6 ods. 3 písm. e)/ všeobecne záväzným právnym predpisom. 

§ 59b ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z.: Na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov; (Zák. č. 400/2015 Z.z.) tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva. 

Uvedené ustanovenia však nie sú t ý m osobitným splnomocnením pre úrad verejného zdravotníctva, ktoré vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z., v spojení s rozhodnutiami ústavného súdu SR. A to z nasledujúcich dôvodov:

Rozpor „Mikasových“ vyhlášok tvorených podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. so Zákonom č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov:

Zák. č. 400/2015 Z.z. neumožňuje tvorbu vyhlášok podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z.

Vyhlášky podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. sú v rozpore s § 4 ods. 1, 2 Zák. č. 400/2015 Z.z., kde sa expressis verbis zakazuje, aby vykonávacie predpisy boli vnútorne rozporné a vzájomne protirečivé s inými predpismi v právnej štruktúre predpisov. 

V prvom rade treba uviesť (čo bolo predmetom môjho podania zo dňa 25.9.2020 adresovaného predsedovi vlády SR a doručeného tiež Generálnej prokuratúre SR), že Zákon č. 355/2007 Z.z. rozlišuje dva stupne ohrozenia verejného zdravia, a to ohrozenie verejného zdravia (I. stupňa) § 48 ods. 1 cit. zákona, s opatreniami úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, a ohrozenie verejného zdravia II. stupňa § 48 ods. 2 cit. zákona, kedy sa nevydávajú opatrenia § 48 ods. 4a kedy úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva nemajú vecnú pôsobnosť, t.j. právomoc a príslušnosť vydávať žiadne opatrenia (úrad verejného zdravotníctva podľa § 48 ods. 5 cit. zákona podá iba orgánom civilnej ochrany návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie, a tu jeho právomoc končí). Právna vec ohrozenia verejného zdravia II. stupňa§ 48 ods. 2 cit. zákona sa potom z tohto ustanovenia presúva do Zákona č. 42/1994 Z.z., a po vyhlásení núdzového stavu sa podľa§ 3b ods. 4, druhá veta cit. zákona presúva do Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, podľa ktorých kódexov nemá úrad verejného zdravotníctva právomoc vydávať žiadne opatrenia. Právnemu stavu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa § 48 ods. 2  Zák. č. 355/2007 Z.z.   n e n á l e ž i a  opatrenia podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, ktoré vydával p. Mikas, a preto jeho konanie je tu prekročením jeho právomoci. 

Z tejto základnej premisy (na ktorom základe zhliadla generálna prokuratúra nedostatok právomoci a príslušnosti p. Mikasa vydávať predmetné opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z.z. počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v zmysle aj mnou predloženého podania, zo dňa 25.9.2020) treba vychádzať aj pri posudzovaní konania p. Mikasa pri vydávaní vyhlášok za úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia (I. stupňa), pretože na uvedenej právnej situácii stupňov ohrozenia verejného zdravia a ich zákonnej úprave sa nezmenilo nič. Keďže bola a naďalej trvá potreba (poukazujem na to z pohľadu potreby vlády) prijímať opatrenia podľa osobitných predpisov – znenie expressis verbis § 48 ods. 2, písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z., a NIE podľa ustanovenia § 12 a § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z.z., práve preto vláda vyhlásila ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, ktoré trvá doposiaľ 

Pán Mikas tak od počiatku svojvoľne vydával predmetné opatrenia a v súčasnosti vyhlášky, to všetko v hrubom rozpore s Ústavou SR, Zákonom č. 400/2015 Z.z., Zákonom č. 355/2007 Z.z., Zákonom č. 42/1944 Z.z., Ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z. a Uznesením vlády č. 111, zo dňa 11.3.2020 o vyhlásení mimoriadnej situácie. 

A teraz osobitne k vyhláškam podľa § 59B:

Vyhlášky tvorené podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. sú teda v rozpore s § 4 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z.z., kde ust. § 4 ods. 1 písm. g) za bodkočiarkou Zák. č. 355/2007 Z.z. o vydávaní opatrení úradom verejného zdravotníctva za krízovej situácie (čo je vyšší stupeň ako ohrozenie verejného zdravia II. stupňa), je v rozpore s (platným) ust. § 48 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého je vecná pôsobnosť v tejto veci presunutá do Zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane, kde v prípade vyhlásenia krízovej situácie je ďalej presunutá do Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., kde v ani jednom z uvedených kódexov nemá úrad verejného zdravotníctva ani regionálne úrady verejného zdravotníctva právomoc vydávať opatrenia, a preto túto právomoc mu nemohlo „delegovať“ ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) za bodkočiarkou, ktoré je tým v nutnom rozpore s ust. § 48 ods. 2 zákona, ktoré  celú právnu vec prenáša do iných kódexov.

Vyhlášky sú tak zároveň v rozpore s § 4 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z., keďže  ust. § 4 ods. 1 písm. g) za bodkočiarkou Zák. č. 355/2007 Z.z. je v rozpore s Ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z., podľa ktorého úrad verejného zdravotníctva ani regionálne úrady nemajú právomoc v krízovej situácii vydávať žiadne opatrenia (navyše zasahujúce do základných práv a slobôd). Iba dopĺňam, takúto právomoc nemá dokonca ani ministerstvo zdravotníctva, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy, preto ho nemôže mať úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia napojená na toto ministerstvo. Ľudské práva a základné slobody nemôže obmedzovať „úradník“, ktorý nemá delegované osobitné splnomocnenie na vydávanie vykonávacích právnych predpisov.

Vyhlášky tvorené podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. sú v rozpore s § 4 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z. tiež preto, že citovaný zákon neumožňuje tvorbu vyhlášok podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z. a neumožňuje ju inak, než podľa Zák. č. 400/2015 Z.z.Postupom podľa § 59b ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z. za bodkočiarkou sú dokonca vyhlášky vyňaté spod zákonnej kontroly (keďže nie sú tvorené ani podľa Zák. č. 400/2015 Z.z., ani podľa Zák. č. 355/2007 Z.z., ktorý neobsahuje legislatívne pravidlá tvorby vyhlášok), čím sú tieto vyhlášky tvorené podľa „ničoho“, nepreskúmateľné, čo je v hrubom rozpore so Zákonom č. 400/2015 Z.z., a s princípom právneho štátu.

Výnimka z tvorby právnych predpisov v zmysle § 1 ods. 1 a nasl. cit. zákona je daná iba v § 27 ods. 1, 2 Zák. č. 400/2015 Z.z. 

Vyhlášky podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z., sú v rozpore s § 4 ods. 3 Zák. č. 400/2015 Z.z. podľa ktorého vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona.

Vážený pán kolega, 

vyhlášky tvorené podľa § 59b Zákona č. 355/2007 Z.z. sú tvorené bez špeciálneho zákonného splnomocnenia vyžadovaného podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2 Zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov. Ustanovenie § 59b citovaného zákona týmto splnomocnením nie je.

 A teda ešte raz si to zopakujeme:

§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „… samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia.“ (§ 62 Zák. č. 355/2007 Z.z.). 

Uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 24.9.2020, sp. zn. II. ÚS 411/2020): „Zákon preto (pri hybridnom správnom akte) neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vyhláškach)“.  

Takže osobitné zákonné splnomocnenie musí spĺňať to legislatívne pravidlo, že takéto plnomocnenie  musí byť vyjadrené v splnomocňujúcom ustanovení, ktoré je obsahom zákona. Špeciálna delegácia musí byť vždy  u r č i t á,  kde z jej znenia musí jasne vyplývať, ktorý orgán je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu a ďalej aké otázky a v akom rozsahu môže vo vykonávacom predpise tento splnomocnený orgán upraviť. 

Nič z toho nespĺňa ust. § 59 ods. 1, 2 Zák. č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s tým, že celé ustanovenie §59b je navyše nezákonné pre jeho „vpravenie“ do Zákona č. 335/2007 Z.z. bez toho, aby mu to dovolil Zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov.

Pre účely Vašej poslucháčskej námietky teda uvádzam to, čo je v nadpise tohto článku, že § 59b ods. 1, 2 Zákona č. 355/2007 Z.z. nie je osobitným zákonným splnomocnením (delegovaním) v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy v spojení s § 5 ods. 2 Zákona č. 400/2015 Z.z. na vydávanie všeobecných právnych predpisov pre ÚVZ.

Práve tento § 59b je vsunutý do zákona „kontroverznou novelou“, za účelom ako obísť ústavné princípy tvorby zákonov, kde pre účely vydávania vyhlášok ÚVZ (dokonca za núdzového stavu) by inak muselo byť zmenených viacero zákonov, počnúc zákonom upravujúcim štruktúru štátnych orgánov, cez zákon o tvorbe právnych predpisov až po ústavný zákon o núdzovom stave… a množstvo iných. Vydávať všeobecne záväzné vykonávacie právne predpisy nejde „len tak“, a na to je treba zmenu v celej štruktúre legislatívy. Nie iba „vpraviť“ „jalový“ § 59b do Zákona č. 355/2007 Z.z. (pretože on skutočne nemá žiadnu právnu „hodnotu) „…lebo takto nám to teraz vyhovuje“. To potom postačí vpraviť iný jalový § 59ba a ÚVZ môže mať mať funkcie prezidenta. Takto, pán kolega ?!

Škoda, že ste tomu ako doktor práv neporozumeli, a nevidíte rozpor ustanovenia § 59b s celou štruktúrou ostatných zákonov. A zároveň že nevnímate, že tento paragraf nie je osobitým splnomocnením, lebo nespĺňa kritéria § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 z.z. byť osobitným splnomocnením.

Pán kolega, odporúčam najprv dôkladne sa oboznámiť s legislatívou, a nevnášať chaos už do aj tak chaotického právneho prostredia. Na doplnenie Vás poopravím aj v tom, že vyhlášky podľa § 59b nie sú hybridným aktom, ale „vyhláškou“, ktorá chcela byť výlučne normatívnym aktom, a kotrá „iba“ je vydaná v rozpore so zákonom, a nie je teda vyhláškou, a nemôže byť ani opatrením.

Najprv „novelizácia“ zákona, po mojich námietkach voči nedostatku právomoci ÚVZ vydávať opatrenia, urobila z opatrení vyhlášky a Vy dnes na moju námietku, že ÚVZ nemôže vydávať vyhlášky robíte z nich naspäť opatrenia. KOCÚRKOVO na slovenský spôosb. O tomto „konvertovaní“ som už tiež písala…

Toto však nie je právo, pán kolega, čo uvádzate, ale čalamáda. Odporúčam pozorne naštudovať vyššie citované ustanovenia zákona a rozhodnutia ústavného súdu o tom, čo je „osobitné zákonné splnomocnenie“. A pozorným štúdiom zistíte, že to nie je § 59b Zák. č. 355/2007 Z.z., ale výlučne iba § 62 citovaného zákona, a toto osobitné (!) splnomocnenie je dané iba ministerstvu zdravotníctva, s tam osobitne (!) určeným rozsahom otázok úpravy.

Takže žiadne ustanovenie § 59b… ! Skutočne nedeformujme právo, prosím… Ja sa za svoj názor podpíšem, urobte to prosím aj Vy, a ja Vaše meno zverejním.

JUDr. Adriana Krajníková